Evanjelium (Mt 21, 28-32)

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu:

„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ,Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ,Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a išiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ,Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“

Odpovedali:

„Ten prvý.“

Ježiš im povedal:

„Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“

Komentár

Jednou z najväčších frustrácií rodičov je pozorovať rebelské správanie svojich detí. S dobrým úmyslom ich často prosia, aby vykonali úlohy alebo zadania, ktoré sú v konečnom dôsledku pre ich vlastné dobro. Napriek tomu deti niekedy kategoricky odpovedajú „nechcem“.

Príbeh, ktorý nám dnes Pán ponúka v evanjeliu, opisuje smutnú situáciu rebelujúceho syna, ktorý nechce pracovať na otcovom pozemku. Aké dôvody by mohli stáť za tým „nechcem“? Mohla to byť lenivosť, pýcha, egocentrizmus... V tom „nechcem“ sme zobrazení všetci ľudia, keď sa uzatvárame pred Božou milosťou, ktorá nás poháňa, aby sme vyšli zo seba samých.

Ale príbeh toho syna nekončí zle. Vie sa napraviť a bez väčšieho rozruchu ide a plní vôľu svojho otca. Nehľadá ospravedlnenia pre svoje oneskorenie, ale svojimi činmi dokazuje, že ľutuje a že ho veci svojho otca zaujímajú.

Príbeh tohto syna je obrazom obrátenia, ktoré môžeme zažiť v adventnom čase: už ubehlo niekoľko týždňov a možno stále cítime, že sa môžeme lepšie pripraviť na Vianoce. Pán nás volá, aby sme pracovali s radosťou, že sme jeho synovia. Ešte stále máme čas, ešte stále sa môžeme zdvihnúť a ísť tam, kde nás Pán čaká. Stačí úprimný úkon pokánia a prosba, aby nám pomohol svojou milosťou. Tak vyčaríme úsmev na tvári nášho Otca Boha.