Zopakujem ti slová istého kňaza pre tých, ktorí ho nasledovali v jeho apoštolskom diele: ,,Keď kontemplujete Svätú hostiu vystavenú v monštrancii na oltári, pozrite sa, aká veľká je Kristova láska a neha. Viem si to vysvetliť, keď myslím na svoju lásku k vám; keby som mohol pracovať ďaleko od vás a súčasne byť s každým jedným z vás, ako veľmi by ma to tešilo! – Kristus to však môže urobiť. Veď on, ktorý nás miluje láskou nekonečne väčšou než sa zmestí do všetkých sŕdc na zemi, ostal s nami, aby sme sa vždy mohli spojiť s jeho Najsvätejším človečenstvom, aby nám pomáhal, aby nás utešil, aby nás posilnil a spravil vernými. (Vyhňa,838)

Vonkajšie prejavy lásky sa musia rodiť v srdci a prerásť v svedectvo kresťanského života. Ak sme boli obnovení prijímaním Kristovho Tela, musíme to preukázať aj skutkami. Nech sú naše myšlienky úprimné, plné pokoja, odovzdanosti a služby. Nech sú naše slová pravdivé, jasné, vhodné, aby sme nimi dokázali potešiť i pomôcť, a hlavne aby sme ich prostredníctvom prinášali Božie svetlo iným ľuďom. Nech sú naše skutky dôsledné, účinné a primerané; nech majú v sebe bonus odor Christi, ľúbeznú Kristovu vôňu; nech pripomínajú jeho spôsob konania a jeho život. (Ísť s Kristom, 156)