“Činíme ako Božie deti?”

Božie dieťa sa nebojí ani života, ani smrti, pretože základom jeho duchovného života je vedomie Božieho detstva. Boh je môj Otec, vraví si, je tvorcom všetkého dobra, je Dobro samo. – Ale správame sa – ty a ja – naozaj ako Božie deti? (Vyhňa,987)

Opakujem, že naše postavenie Božích detí nás privedie k tomu, že budeme mať kontemplatívneho ducha uprostred všetkých svetských aktivít; prostredníctvom modlitby, umŕtvovania, náboženskej a profesionálnej kultúry budeme spĺňať naše povolanie: čím viac sme zo sveta, tým viac by sme mali byť Božími.( Vyhňa, 740)

Už som ti naznačil, že kto pracuje pre Boha, musí mať akýsi ,,komplex prevahy“. – Pýtaš sa ma, či to nie je prejav pýchy. Nie! Je to dôsledok pokory; pokory, ktorá ma núti povedať: Pane, ty si kto si. Ja som presný opak. V tebe sú všetky dokonalosti: moc, sila, láska, sláva, múdrosť, vláda, majestát... Ak sa vložím do tvojich rúk, tak, ako sa dieťa vkladá do silných rúk svojho otca alebo nachádza bezpečie v matkinom lone, aj ja pocítim oheň tvojho božstva, lúče tvojej múdrosti a tvoju silu kolovať v mojich žilách. (Vyhňa,342)