Opakujem, že naše postavenie Božích detí nás privedie k tomu, že budeme mať kontemplatívneho ducha uprostred všetkých svetských aktivít; prostredníctvom modlitby, umŕtvovania, náboženskej a profesionálnej kultúry budeme spĺňať naše povolanie: čím viac sme zo sveta, tým viac by sme mali byť Božími.( Vyhňa, 740)

Už som ti naznačil, že kto pracuje pre Boha, musí mať akýsi ,,komplex prevahy“. – Pýtaš sa ma, či to nie je prejav pýchy. Nie! Je to dôsledok pokory; pokory, ktorá ma núti povedať: Pane, ty si kto si. Ja som presný opak. V tebe sú všetky dokonalosti: moc, sila, láska, sláva, múdrosť, vláda, majestát... Ak sa vložím do tvojich rúk, tak, ako sa dieťa vkladá do silných rúk svojho otca alebo nachádza bezpečie v matkinom lone, aj ja pocítim oheň tvojho božstva, lúče tvojej múdrosti a tvoju silu kolovať v mojich žilách. (Vyhňa,342)