„Ako prežívaš Božiu prítomnosť?“

Chýba ti vnútorný život: pretože nevkladáš do modlitby starosti tvojich blízkych ani prosby za nové povolania; pretože sa neusiluješ vidieť jasne, dávať si konkrétne predsavzatia a plniť ich; pretože ti chýba nadprirodzený pohľad pri štúdiu, pri práci, v tvojich rozhovoroch a vzťahoch s ostatnými… – Ako prežívaš Božiu prítomnosť, dôsledok a prejav tvojej modlitby? (Brázda, 447)

Vždy keď vo svojom srdci túžime po polepšení, keď ešte veľkorysejšie túžime odpovedať na volanie nášho Pána a hľadáme nejaký návod, keď hľadáme Severku pre našu kresťanskú existenciu, Duch Svätý nám slovami Evanjelia pripomína: ,,je treba sa stále modliť a neochabovať.“ Modlitba je základom všetkého nadprirodzeného života; s modlitbou sme všemohúci, a ak by sme tento prostriedok zanedbali, nedosiahli by sme nič.

Rád by som, keby sme sa počas dnešnej chvíle modlitby presvedčili o definitívnej potrebe byť kontemplatívnymi dušami; na ulici, v práci, po celý deň v neprerušovanom dialógu s naším Bohom. Ak chceme verne nasledovať Majstra, potom je to jediná cesta.

Je veľmi dôležité – odpusťte mi, že na tom stále trvám – sledovať Mesiášove kroky, pretože On prišiel, aby nám ukázal cestu k Otcovi. S ním objavíme, ako dať nadprirodzený zmysel i tým zdanlivo najmenej dôležitým veciam, s ním sa naučíme prežívať každý okamih z perspektívy večnosti a hlbšie pochopíme, ako veľmi stvorenie potrebuje oné chvíle intímneho rozhovoru s Bohom: ako veľmi ho potrebuje spoznávať, vzývať, chváliť, vášnivo mu vzdávať vďaku, počúvať ho, alebo len jednoducho byť v jeho prítomnosti. (Boží priatelia, 238-239)


Chcem dostávať správy emailom

email