Opus Dei

Toho, čo majú všetci kresťania spoločné, je už mnoho. Trvajúce rozdelenie však stále zraňuje telo cirkvi.

Nechať sa druhými milovať je spôsob, ako dať Bohu vo svojom živote priestor. Ježiš tak robil do posledných chvíľ na zemi.

Naša identita sa utvára neustále – na začiatku, v priebehu i na konci života. Cieľom tejto cesty je spočinutie našej krehkej identity v identite Božej.

Hybnou silou apoštolátu je láska, ktorá je Božím darom: „V kresťanovi, Božom dieťati, tvoria priateľstvo a láska jedinú realitu: sú Božím svetlom, ktoré zohrieva“ (Vyhňa, 565). Cirkev rastie predovšetkým prostredníctvom lásky svojich veriacich; až potom nasleduje ako plod tejto lásky štruktúra a organizácie, ktoré jej majú slúžiť.

„Starostlivosť o niekoho nie je len hojenie malej rany. Je to nazeranie na osobu v jej celistvosti a hľadanie jej dobra v tomto svete aj v tom budúcom.“ Druhý článok o bratskom napomenutí.

Scéna Piety nám opäť ukazuje Krista v náručí Panny Márie. Matka prijíma Syna, ktorý bol zavrhnutý ľuďmi. Šestnásty diel o živote Panny Márie.

Priateľstvo a láskavosť sú úrodnou pôdou na podporu bratského napomenutia. Boh prostredníctvom našich vzťahov s ľuďmi okolo nás koná tak, aby z nás dostal to najlepšie.

„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.“ Takto popisuje evanjelium udalosť, o ktorej uvažujeme v nasledujúcom texte o živote Panny Márie.

Sériu textov o živote Panny Márie zakončujeme jej korunovaním za Kráľovnú vesmíru. „Sprievod posluhujúcich anjelov jej prejavuje úctu... a patriarchovia, a proroci, a apoštoli... a mučeníci, a vyznávači, a panny, a všetci svätí... a všetci hriešnici, a ty a ja.“

Ako pripomína pápež, nebo má jedno srdce: srdce Panny Márie, ktorá bola navždy vzatá k svojmu Synovi s telom a dušou.