Opus Dei

Niektorí ľudia majú tendenciu považovať formáciu za vedomosti, no také poňatie nestačí. Dospieť k celistvosti osoby si vyžaduje vnímať formáciu ako bytie. Ide o oveľa vyšší cieľ. Je nutné ponoriť sa do tajomstva Krista, aby sme spoznali jeho šírku a hĺbku, a tým umožnili, aby nás milosť postupne premieňala, aby nás s ním stotožňovala.

Domov má byť prvou a hlavnou školou, kde si deti osvoja ľudské a kresťanské čnosti.

Evanjeliá neuvádzajú Pannu Máriu v skupine žien, ktoré išli v nedeľu umyť Pánovo telo. Jej neprítomnosť je začiatkom nádeje Kristovho víťazstva.

Zhrnutie zákona do vety „milovať Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého“ nie je len také hocijaké nariadenie. Láska sa nedá vynútiť. Boh nás však pozýva, aby sme sa po tom, ako On človekovi vyjadril svoju nekonečnú lásku a starostlivosť, s ním na nej podieľali.

„Zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ A vtedy prišiel Duch Svätý, udalosť, o ktorej uvažujeme v tejto časti o živote Panny Márie.

​V Káne sú spolu Ježiš a Mária. Prostredníctvom Panny Márie tu Ježiš urobil prvý zázrak, ktorý novomanželov potešil.

V Nazarete prežil Pán niekoľko rokov pokojného a obyčajného života. Boli to roky práce, modlitby a života v rodine spolu s Máriou a Jozefom. Takto o tom hovorí trinásty diel o živote Panny Márie.

Žiť s vedomím, že máme poslanie, znamená uvedomovať si, že nás Pán posiela, aby sme odovzdávali jeho Lásku ľuďom okolo seba. Predpokladá to rozhodovať sa vždy pod vedením Ducha Svätého s ohľadom na toto poslanie, pretože dáva rozmer a zmysel nášmu putovaniu na tejto zemi.

Druhá časť o jednote života. Autor uvažuje o potrebe prijať miesto, kam nás Boh postavil, a tu hľadať jeho prítomnosť.

Aká bola úzkosť Panny Márie, keď spozorovala, že stratila dieťa. Našla ho v Jeruzaleme, ako sa spomína v XII. časti o živote Panny Márie.