Píše sa rok 1830. Politická situácia vo Francúzsku, a najmä mentalita ľudí, sa od Francúzskej revolúcie v roku 1789 značne zmenila. No aj napriek tomu je atmosféra v krajine stále vypätejšia. Uprostred týchto vnútorných premien sa ozýva hlas Panny Márie: príďte k tomuto oltáru a dostanete veľa milostí.

Naliehavé pozvanie našej Matky pri prvom zjavení v Rue du Bac prijímajú milióny ľudí rôznych kultúr a pôvodu, ktorí si kľakajú pred sochou Zázračnej Panny Márie, v kaplnke v strede hlavného mesta Francúzska. 

Ale komu a prečo sa zjavila Panna Mária toho 19. júla 1830? Katarína Labouré mala vtedy 24 rokov a práve začala noviciát v Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky, inštitúte založenom svätým Vincentom de Paul s cieľom starať sa o chorých a starých ľudí.  

To, čo jej vtedy Panna Mária povedala, zapísala Katarína v roku 1876, niekoľko mesiacov pred svojou smrťou: Dobrý Boh, dcéra moja, ťa chce poveriť poslaním. Bude to príčinou mnohých súžení, ktoré však zvládneš, ak budeš mať na pamäti, že to robíš na Božiu slávu. Budú ťa prenasledovať, ale nebude ti chýbať moja milosť. Neboj sa. Uvidíš nejaké veci, ktoré budeš musieť vyjaviť, ale ja ti v modlitbe vnuknem, ako to urobiť. Časy sú zlé. Na svet prídu mnohé nešťastia. 

Posolstvo Panny Márie naznačovalo nápravu: Príďte k tomuto oltáru! Tu sa rozlejú milosti na všetkých tých, ktorí o ne budú prosiť s dôverou a zbožnosťou. Vylejú sa na veľkých aj malých.

Počas druhého zjavenia 27. novembra 1830, v sobotu, v predvečer prvej adventnej nedele, uvidela Katarína Pannu Máriu s oválom okolo nej a so zlatým nápisom: Ó, Maria, bez hriechu počatá, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame. A prosba Panny Márie: Podľa tohto vzoru nechaj vyraziť medailu. Tí, ktorí ju budú nosiť, dosiahnu veľké milosti. Milostí bude prebytok pre všetkých, ktorí budú mať dôveru. 

Prvé medaily sa začali rozširovať v máji 1832 a plody na seba nenechali dlho čakať. Od tejto chvíle sa pripisujú Zázračnej medaile, ako ju nazýva ľudová zbožnosť, mnohé obrátenia a uzdravenia. 

Život Kataríny Labouré bol po týchto zjaveniach nenápadný a skrytý. Štyridsaťšesť rokov prežila v azylovej nemocnici na predmestí Paríža, kde sa ujímala tých najobyčajnejších prác. Zomrela 31. decembra 1876 ako sedemdesiatročná. Pápež Pius XII. ju svätorečil 27. júla 1947.

Svätý Josemaría a Zázračná medaila Panny Márie

Boh vnukol svätému Josemaríovi myšlienku Opus Dei pri duchovných cvičeniach v dome Otcov Paulínov vedľa kostola známeho pod menom Zázračná medaila, na rohu ulíc Fernández de la Hoz a García de Paredes v Madride.

Počas svojho života bol sv. Josemaría niekoľkokrát v Paríži, kde sa pomodlil k Zázračnej medaile na ulici Rue du Bac. Toto zasvätenie má súvis s dvoma udalosťami v histórii Opus Dei. 

Na sviatok Sviatok Panny Márie Zázračnej medaily, 27. novembra 1924, zomrel José Escrivá, otec svätého Josemaríu, potom čo sa pomodlil pred obrazom, ktorý mali v dome. Don José mal veľkú zbožnosť k Panne Márii, najmä cez Zázračnú medailu. Túto zbožnosť prijal svätý Josemaría od neho.

Rovnako 27. novembra 1982 bolo zverejnené povýšenie Diela na osobnú prelatúru. Mons. Javier Echevarría, ktorý bol prelátom Opus Dei, odkazoval pri jednej príležitosti na spojitosť medzi týmito dvoma výročiami: „Akoby nám Pán chcel pripomenúť, že vo všetkých našich potrebách sa musíme utiekať k Panne Márii, ktorá je všemocná orodovníčka. Aj pri zjavnej nemožnosti našej osobnej svätosti – sme ty a ja, nič, úbohosť, blato –, sa budeme obracať s úplnou dôverou na našu nebeskú Matku“ (List z 1. novembra 1995).