Boží ľud očakáva od biskupov a kňazov, že budú učiteľmi svätosti, práve preto, že sa o ňu každodenne usilujú prostredníctvom sviatostného života a svojej služby. Vyžaduje sa od nich, aby boli mužmi, ktorí sa modlia s vierou, ktorí vášnivo milujú sviatosť Eucharistie a sviatosť Zmierenia, ktorí sviatosti prežívajú s úprimnou zbožnosťou, aby tak milosťou obohacovali samých seba, aby sa tak stávali nositeľmi Dobrej zvesti pre iných kňazov, ako aj pre všetkých veriacich. Keďže sa týmito sviatosťami identifikujú s Kristom, potom aj veriaci keď ich počúvajú, majú možnosť počúvať nášho Pána; keď ich vidia modliť sa, bude ich to povzbudzovať k modlitbe. A keď budú vidieť ako kňazi často chodia na svätú spoveď, budú sa aj oni snažiť získať sviatostné odpustenie.
Je vhodné, aby tiež rozjímali nad príkladom mnohých svätých kňazov, ako boli Jean Marie Vianney, svätý Pius z Pietrelciny, svätý Josemaría Escrivá, ako aj nedávno zosnulý blahoslavený Ján Pavol II. Ako nám pripomína Benedikt XVI., zanechali nám živý príklad lásky k sviatosti Zmierenia, a môžu posilniť naše vedomie povinnosti byť Dobrými pastiermi, ktorí vedia, ako dať svoj život za svoje ovce. Keď sa budú kňazi povzbudzovať, aby pravidelne sedeli v spovedniciach, očistí sa tak mnoho duší od hriechov, a z tejto služby potom vzídu povolania pre semináre a pre rehoľný život, ako aj povolania stať sa dobrými otcami a matkami v rodinách.
Dôležité je tiež starostlivo sa venovať príprave homílií z doktrinálneho hľadiska a s ,,darom jazykov“.Pre mnohých veriacich je nedeľná svätá omša s kázňou jedinou príležitosťou vypočuť si Kristovo posolstvo. S takýmto predsavzatím, každý deň obnovovaným, bude kázanie oveľa účinnejšie, a hlavne ak je tiež adresované aj samotnej duši, ktorá káže – ak kňaz žije to, čo hovorí a ak káže to, čo žije.
