Pred piatimi rokmi, 6. októbra 2002 pred veľkým zástupom ľudí z celého sveta vyhlásil Ján Pavol II. Josemaríu Escrivá de Balaguer, zakladateľa Opus Dei za svätého. Nasledujúci den ho počas audiencie konanej na námestí sv. Petra pre účastníkov svätorečenia označil za svätca každodenného života. Týmto výrokom výstižne zhrnul jadro posolstva, ktoré tento verný kňaz ohlasoval: bežné každodenné činnosti – rodinný život, profesionálna práca, spoločenské vzťahy – to všetky je cestou vedúcou k Bohu, ak sa po nej kráča s očami upriamenými na Boha a s túžbou pomáhať blížnym.
Mal som to šťastia – považujem to za dar od Boha – že som počas štvrť storočia mohol byť priamym svedkom toho, ako sa svätý Josemaría usiloval pomôcť mnohým dušiam prekonať rozpor medzi životom viery a každodenným životom. Už od začiatku Opus Dei, 2. októbra 1928, že všetky ľudské ušľachtilé skutočnosti sa môžu stať cestou k svätosti, pretože sú Bohom chcené a samotný Ježiš Kristus ich svojim Vtelením prijal za svoje. "Vo všetkých bežných situáciach sa skrýva "niečo sväté, božské", čo musí každý jeden z vás objaviť" (homília Vášnivo milovať svet, 8. 10. 1967).
Spojiť živoť viery a každodenný život je otázkou lásky. Keď konanie kresťana je motivované láskou k Bohu, vedie to prirodzene k tomu, že svoje činnosti začína a končí s myšlienkou na Pána. Fabrika, kancelária, knižnica, laboratórium, dielňa, práca v domácnosti sa menia na miesto rozhovoru medzi Stvoriteľom a stvorením, medzi Otcom, ktorý bláznivo miluje svoje deti a jeho synom alebo dcérou, ktoré sa cítia byť milovaní Bohom. Všetko sa mení na príležitosť k modlitbe.
To isté platí aj vtedy, keď sa pestuje skutočná láska k blížnemu. Vtedy človek pocíti volanie oživiť rodinné, spoločenské a pracovné vzťahy balzamom lásky
Je to nanajvýš aktuálne a dôležité posolstvo zvlášť v dnešných časoch, keď sa na jednej strane neverí žiadnym ideológiam, no na druhej strane zakusujeme negatívne dôsledky skutkov, ktoré sú vedené čisto logikou záujmu a moci. Kresťanská láska nikdy nepozostáva v niečom "inštrumentálnom", nehľadá iný záujem ako nezištnú lásku. Žiť kresťanskú lásku v každodennom živote, hovorí svätý Josemaría, si vyžaduje "veľké srdce, aby sme prežívali starosti tých, ktorí nás obklopujú, aby sme dokázali odpúšťať a chápať: obetovať sa s Kristom za všetky duše" (Jít s Kristem, č. 158).
Ako to zaznamenal vo svojej prvej encyklike aj pápež Benedikt XVI, láska je fundamentálnou voľbou kresťanského života. Pri príležitosti piateho výročia kanonizácie sv. Josemaríu Escrivá, sa moja myseľ i srdce uberajú smerom k všetkým veriacim a splupracovníkom prelatúry, ktorí spolu so svojimi kolegami a priateľmi venujú svoje sily rôznym sociálnym projektom na všetkých piatich kontinentoch. Niektoré z týchto aktivít sa zrodili práve ako forma oslavy tejto cirkevnej udalosti, štýlom, ktorý by sa páčil sv. Josemaríovi: je tomu tak v prípade centra pre paliatívnu starostlivosť "Laguna" (v Madride) alebo v prípade projektu "Harambee" na podporu vzdelania zameraným na pomoc krajinám subsaharskej Afriky. Päť rokov po kanonizácii sa plody tejto práce rozmnožujú každým dňom tak v tých, ktorí tieto iniciatívy realizujú, ako aj v tých, ktorí z nich majú prospech.
"Nemáme jedno srdce, prízvukoval svätý Josemaría, ktorým milujeme Boha a druhé srdce, ktorým milujeme stvorenia: toto naše úbohé srdce, z mäsa, miluje ľudskou láskou, ktorá ak je spojená s láskou Kristovou, je aj láskou nadprirodzenou. To je práve láska, a nijaká iná, ktorú máme zveľaďovať v našich dušiach (Boží přátelé, č. 229).
V tomto čase, ktorý je bohužial bohatý na rôzne konflikty, tak na úrovni rodinnej, národnej a medzinárodnej, že chcem zdôrazniť, že žiť lásku k blížnemu v bežnom živote znamená veľký prostriedok na ponuknutie a prijatie odpustenia. Odpustenie otvára jedinú možnú cestu, aby sa bojové pole zmenilo na miesto solidárnej spolupráce. Cvičiť sa v porozumení, v odpúšťaní predpokladá v každom prípade namáhavú cestu, ktorá sa však oplatí započínať znova a znova. Na druhej strane treba povedať, že ak absentuje kultúra odpúšťania, je ťažké udržať jednotu v rodine, pracovať za spoločnú vec v občianskom život, rozsievať pokoj a radosť v medzinárodných vzťahoch.
Pre kresťana je kresťanská láska navyše aj najadekvátnejším jazykom na ohlasovanie viery. Ako učí pápež Benedikt XVI: «Láska je vo svojej čistote a nezištnosti najlepším svedectvom o Bohu, v ktorého veríme» (Deus Caritas est, č.. 31). Evanjelizácie nie je nikdy čisto intelektuálnym sprostredkovaním. Mnohí sa priblížia ku Kristovi v kontexte osobnej slobody až potom, čo zažili skutky kresťanskej lásky zo strany kresťanov. Svätý Josemaría tvrdil, že evanjelizácia je vhodnou úlohou pre ľudí, ktorí majú veľké srdce a otvorené ruky.
Druhý vatikánsky koncil vyhlásil, že jedným z najväčších omylov modernej doby je práve rozpor medzi vierou a každodenným životom (cfr. Gaudium et spes, 43). Päť rokov po kanonizácii svätého Josemaríu, svätca každodenného života, prosím Boha, aby na jeho príhovor pomáhal zvlášť nám kresťanom, aby sme vo svojom srdci dokázali zjednotiť lásku k Bohu a lásku k našim bratom a sestrám, k všetkým ľuďom; aby nás posilňoval v našom úsilí prežiariť každý deň nášho života žiarou lásky.
+ Mons. Javier Echevarría
Prelát z Opus Dei