Aj keď sme sa tejto témy už dotkli v rámci odpovede, ktorú ste mi dali na moju predchádzajúcu otázku, predsa len by som chcel túto kapitolu ukončiť spomienkou na mariánsku úctu Zakladateľa, ktorá bola stredobodom tak v jeho živote, ako aj v živote Diela. 

(...) Zakladateľ Opus Dei, hoci bol obdarený veľkou citlivosťou, neinklinoval k sentimentálnosti. To sa odrážalo aj v jeho mariánskej úcte, pre ktorú bola charakteristická teologická hĺbka. Tým len chcem povedať, že sa nezakladala natoľko na „dôvodoch srdca“ ako na základoch viery. V tomto prípade sa odvolávam na výsady viery, ktoré Márii udelil sám Boh, ako aj na úlohu, ktorú Mária zohrala v diele Spásy.

Takisto mal vo veľkej úcte aj svätú Teréziu Avilskú, avšak keď bola vyhlásená za učiteľku Cirkvi, poznamenal: Nie je prvou učiteľkou Cirkvi. Prvou učiteľkou Cirkvi, ktorá nemá ani titul, je Najsvätejšia Panna, pretože žiaden človek na svete nemal a ani nemôže mať taký vzťah k Bohu, nášmu Pánovi, ako ona. Duch Svätý jej musel udeliť toľko svetla, ako nikomu inému na svete. Ona najlepšie pozná Boha. Ona má najväčšie poznatky o Bohu.

Svoje kázne alebo meditácie zvyčajne ukončieval invokáciou Panny Márie. V knihe Svätý ruženec nám zanechal veľmi dojemné úvahy o hlavných tajomstvách zo života Ježiša a Márie. Takisto aj v jeho ďalších dielach, počnúc Cestou, zanechala jeho mariánska zbožnosť hlboké stopy. Každá kapitola v knihách Brázda a Vyhňa sa končí myšlienkou na Pannu Máriu.

Zaviedol, aby v našich centrách do každej miestnosti umiestnili malú, jednoduchú, ale vkusnú sošku Panny Márie. Vrelo nám odporúčal, aby sme ju nezabudli srdečne pozdraviť aspoň pohľadom alebo vnútornou strelnou modlitbou vždy, keď vchádzame alebo vychádzame z miestnosti.

Navštívil nespočetné množstvo mariánskych miest. Historicky významnou bola jeho púť do baziliky v Guadalupe, v Mexiku, ktorú vykonal v máji roku 1970, kedy sa obrátil na Pannu Máriu s prosbou, aby pomáhala Cirkvi v jej potrebách a pomohla Opus Dei nájsť vhodnú jurisdikčnú cestu.

V decembri 1973, keď hovoril o svojich cestách po mariánskych miestach, oduševnene dodal: Nerobím nič iné, len zapaľujem sviečky a budem to robiť tak dlho, kým budem mať dostatok zápaliek.

Láska k Panne Márii ho viedla k tomu, že zblízka sledoval všetko, čo súviselo s jej kultom. Napríklad, keď objednával vyhotovenie nejakej maľby alebo sochy Panny Márie s Ježišom ako malým dieťaťom alebo výjavu ukrižovania, na ktorom mali byť zobrazené sväté ženy pri päte kríža, odporúčal umelcovi, aby sa snažil nájsť spôsob, ktorým by zobrazil Ježiša tak, aby sa čo najviac podobal na svoju Matku aj po ľudskej stránke, pretože Kristus sa musel veľmi podobať na Máriu, keďže bol počatý v jej lone nie z vôle muža, ale zásahom Ducha Svätého. Iba zamilovaná duša dokáže venovať toľkú pozornosť takýmto detailom.

Podobne navrhoval, aby do niektorých miestností v našich centrach, napríklad v kuchyni, práčovni alebo žehliarni, navrhoval, aby sa umiestnili obrazy znázorňujúce Pannu Máriu pri vykonávaní týchto činností, ako perie, varí alebo kŕmi malého Ježiša. Týmto spôsobom si jeho dcéry, ktoré sa venovali vedeniu domácnosti, mohli vždy pripomenúť, že pri vykonávaní týchto prác majú napodobňovať Pannu Máriu. Svojim dcéram často opakoval, že vzhľadom na to, že nemajú žiadnu svoju zakladateľku, majú za ňu považovať Najsvätejšiu Pannu. A aby na to nezabudli, nariadil, aby sa vo všetkých kaplnkách  ženských centier Opus Dei bol obraz našej Pani.

Posledným kameňom jeho mariánskej úcty bola do určitej miery svätyňa v Torreciudad. On sám vydal veľmi presné inštrukcie, podľa ktorých prebiehala jej výstavba. Mala byť rozsiahla a vyzdobená sochami zhotovenými z farebného alabastru. Svätostánok bol podľa starého aragónskeho zvyku umiestnený do stredu. Týči sa do výšky, je viditeľný aj z bočných lodí a prístup k nemu je aj spoza tohto komplexu, takže kňaz nemusí nikdy stáť chrbtom otočený k Najsvätejšej sviatosti, aj keď slúži svätú omšu s tvárou obrátenou k ľudu, coram populo. Takisto sa postaral o to, aby sa v krypte baziliky nachádzalo štyridsať spovedníc rozmiestnených v rôznych kaplnkách, ktoré sú všetky zasvätené Panne Márii, každá z nich pod iným titulom. Chcel by som na tomto mieste zdôrazniť, že samotná myšlienka pustiť sa do výstavby takéhoto komplexu na konci šesťdesiatych rokov, bola ozajstným dôkazom mimoriadnej viery. Stačí si len pomyslieť na ohromné finančné náklady spojené s výstavbou, na nepopulárnosť ľudových pútí v tých rokoch a na jej umiestnenie ďaleko od turistických trás alebo akéhokoľvek významnejšieho mesta, alebo na zhotovenie štyridsiatich spovedníc v podzemí v čase, keď praktizovanie bolo spovede na úpadku!

Do Torreciudad sa náš otec poslednýkrát vrátil 23. mája 1975. Práce na výstavbe sa dokončievali a on mohol obdivovať toto dielo ako celok, jeho architektonickú originálnosť a majestátnosť oltára. Veľkoleposť oltárnych sôch ho neprestávala udivovať: Je to úžasné. Ako len budú starenky žasnúť, keď ho uvidia...a mladí! To bude vzdychania! Dobre! Iba blázni z Opus Dei sa pustia do niečoho takého. Sme veľmi šťastní, že sme takí blázniví... Veľmi dobre! Urobili ste to veľmi dobre. Do tohto diela ste vložili toľko lásky..., ale musíte to ešte dokončiť, musíte to dotiahnuť do úplného konca. Osobitne si dajte záležať na inštalovaní sochy Panny Márie. Nerobte nič unáhlene. Bol očividne veľmi rozrušený, keď si prezeral oltár a bočnú loď. Bude sa tu dať veľmi dobre modliť!, zvolal.

 Najsvätejšia Panna bohato odmenila vieru nášho zakladateľa. Dnes toto pútnické miesto navštevujú pútnici nielen zo Španielska a ostatnej Európy, ale aj z iných kontinentov. Už mnohokrát sa ukázalo, že štyridsať spovedníc nestačí pokryť dopyt kajúcnikov. Mnoho ľudí, ktorých sem spočiatku priťahovala možno len zvedavosť, sa tu opäť stretlo s Pánom v úprimnej spovedi. Počul som, že často počuť komentáre takéhoto typu: „Od mojej poslednej spovede uplynulo štyridsať rokov. Cítim sa nesmierne šťastný!“ Otec sa zvlášť modlil za to, aby sa v Torreciudad odohrávali zázraky práve duchovného rázu. V roku 1968 poznamenal: Neprosme Pannu Máriu z Torreciudad o vonkajšie viditeľné zázraky. Naopak, prosme ju, aby spôsobila množstvo vnútorných zázrakov, v zmeny v dušiach, obrátenia.

Bola to jeho posledná pocta, ktorú tu na zemi preukázal Panne Márii. O mesiac neskôr sa s ňou spojil v Nebi. Bola to pocta zamilovaného srdca. Keď počas španielskej občianskej vojny musel vystupovať pod krycím menom, aby oklamal cenzorov, zvolil si pseudonym Mariano. Mariano bolo jeho štvrté meno, ktoré dostal pri krste. Neskôr sa začal podpisovať pod menom Josemaría, ktoré vytvoril spojením svojich dvoch prvých krstných mien, aby neoddeľoval Jozefa od Márie.

(...)

V každom prípade však pokračoval v recitovaní mnohých strelných modlitieb. Mohli by ste mi povedať, ktoré strelné modlitby opakoval najčastejšie?

Nie je možné zostaviť nejaký kompletný zoznam jeho strelných modlitieb (...) Niekedy pozmenil len niektoré slová, aby lepšie zodpovedali okolnostiam určitého dňa alebo nejakého konkrétneho obdobia. Chcel by som zdôrazniť, že do nich vždy vkladal celé svoje srdce a modlil sa ich s takou zbožnosťou a intenzitou, akej len bol schopný. Tu sú niektoré z nich:

-      Sladké srdce Ježišovo, buď mojou láskou!

-         Sladké srdce Máriino, buď mojou spásou!

-         Sancte Pater Omnipotens, Aeterne et Misericors Deus: Beata Maria intercedente, gratias tibi ago pro universis beneficiis tuis, etiam ignotis. (Všemohúci, večný a milosrdný Bože, na orodovanie Panny Márie ti ďakujem za všetky tvoje dobrodenia, aj za tie, ktoré sú mi neznáme.).

-         Cor Mariae dulcissimum, iter para tutum! (Najsladšie srdce Máriino, priprav nám bezpečnú cestu!).

-         Domina, ut videam! (Pani, aby som videl!), Domina ut sit! (Pani, nech sa stane!).

-         Monstra te esse Matrem! (Ukáž, že si našou Matkou!).

-         Matka, Matka moja!

-         Sancta Maria, Refugium nostrum et virtus! (Svätá Mária, útočište naše a sila naša!).

-         Svätá Mária, zadrž svoj deň! Tradícia hovorí, že v roku 1248, keď kráľ Ferdinand III. obliehal mesto Sevilla, niektorí rytieri sa obrátili na Pannu Máriu práve touto strelnou modlitbou a prosili ju, aby im dopomohla zvíťaziť nad moslimami. Vtedy slnko, ktoré práve zapadalo, zostalo na obzore a oni nepriateľa porazili. Náš zakladateľ nám odporúčal obracať sa na Pannu Máriu touto strelnou modlitbou, aby nám pomohla dokončiť svoje každodenné úlohy vytrvalo a poriadne.

-         Sancta Maria, filios tuos adiuva; filias tuas adiuva! (Svätá Mária, pomáhaj svojim synom, pomáhaj svojim dcéram!).

-         Sancta Maria, Spes nostra, Sedes Sapientiae, ora pro nobis. (Svätá Mária, Nádej naša, Stolica múdrosti, oroduj za nás!).

-         Sancta Maria, Spes nostra, Ancilla Domini, filias tuas adiuva! (Svätá Mária, Nádej naša, Služobnica Pána, pomáhaj svojim dcéram!).

-         Sancta Maria, Regina Operis Dei, filios tuos adiuva! (Svätá Mária, Kráľovná Opus Dei, pomáhaj svojim deťom!).

-         Sancta Maria, Stella Orientis, filios tuos adiuva! (Svätá Mária, Hviezda Východu, pomáhaj svojim deťom!) Túto krátku modlitbu sa začal modlievať v roku 1955 na svojej prvej ceste do Viedne.

-         Dominus tecum! (Pán s tebou!).

-         Adeamus cum fiducia ad thronum glariae, ut misericordiam consequamur! (Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo! Heb 4, 16.).

-         Zdravas Mária najčistejšia a bez poškvrny hriechu počatá.

-         Často recitoval antifónu: Sub tuum praesidium confugimus... (Pod tvoju ochranu sa utiekame...) alebo jednoducho len slová: Nostras deprecationes ne despicias; (Neodvracaj zrak od našich prosieb!). Spomínam si, že v sedemdesiatych rokoch opakoval tieto slová so zvláštnou naliehavosťou.

-         Nech je požehnaná Matka, ktorá ťa priviedla na svet.

-         Cor Mariae perdolentis, miserere nobis!...miserere mei! (Bolestné srdce Máriino, zmiluj sa nad nami, zmiluj sa nado mnou!).

-         Beata Mater et intacta Virgo, interdede pro nobis! (Blahoslavená Matka a neporušená Panna, oroduj za nás!).

Tieto strelné modlitby a niektoré krátke ústne modlitby pomáhali nášmu zakladateľovi uchovať si vnútornú sústredenosť počas celého dňa. Tieto strelné modlitby sa rozšírili po celom svete, pretože sa ich začali modliť tisíce ľudí, ktorí ich prijali za svoje. Zakladateľ ich nikdy nikomu nevnucoval, pretože chcel, aby tieto vyjadrenia lásky boli plodom vlastnej invencie každého človeka. Jeho láska však bola taká veľká a jeho príklad taký žiarivý, že všetky jeho deti sa snažili ho napodobňovať. A nielen členovia Diela, ale aj mnohí jeho priatelia.