Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

29. marca si pripomíname liturgickú spomienku na utrpenie svätého Jána Krstiteľa. Medzi úvahami, ktoré nám jeho postava a život môžu navodiť, môžeme upriamiť pozornosť najmä na jeho odvážne a hrdinské svedectvo pravdy, ktoré ho doviedlo k mučeníctvu. Spomínam si na slová svätého Josemaríu: „Neboj sa pravdy, aj keby ťa mala stáť život“ (Cesta, bod 34). Bez toho, aby sme zachádzali do extrému mučeníctva, láska k pravde môže v niektorých okolnostiach priniesť rôzne nepríjemnosti, ktoré sú niekedy veľmi výrazné.

Zároveň nás láska k pravde o realite sveta a o sebe samých oslobodzuje (porov. Jn 8, 32) a radikálne nás oslobodzuje Pravda, ktorou je Kristus (porov. Jn 14, 6). Bez slobody by sme nemohli milovať a bez lásky by nič nemalo zmysel.

Vždy, ale najmä v ťažkých situáciách, ktoré by mohli viesť k sklamaniu, sa snažme poznať a uznať pravdu o našom osobnom živote. Na to, ako nám odporúčal náš Otec, buďme úprimní pred Bohom, pred sebou samými a pred tými, ktorí nám môžu pomôcť v našom duchovnom živote.

Táto láska k pravde, táto úprimnosť, je spojená s pokorou, ktorá je „cnosťou, ktorá nám pomáha spoznávať súčasne našu biedu i našu veľkosť“ (Boží priatelia, bod 94). Keď si viac uvedomujeme svoju biedu, snažme sa vnímať aj svoju veľkosť: že sme v Kristovi Božími deťmi. Potom to bude aj pokora – pravda – ktorá nám pripomenie, že „ak je Boh s nami, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31).

Nechajme naďalej Pánovi revíziu stanov Diela zo strany Svätej stolice a spojme naše modlitby so synovskou prosbou za pápeža a za všetky jeho úmysly, najmä – ako požiadal na audiencii minulý týždeň – „aby národy našli cestu k mieru“.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Rím, 26. augusta 2025