Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

Na úvod tohto krátkeho posolstva by som vám chcel poďakovať za vaše modlitby za moje úmysly a v tejto chvíli aj za to, že ma sprevádzate na ceste do Strednej Ameriky a do Uruguaja.

Modlitba jedných za druhých v rámci jednoty Cirkvi nás približuje k tej úžasnej úrovni jednoty, ktorú Pán chce pre nás všetkých: k tej istej jednote, akú má Boh: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe“ (Jn 17, 21).

Jednota viery, ducha a apoštolskej horlivosti sa veľmi dobre prelína s veľkou rozmanitosťou charakterov, záľub a názorov. Podobne ako je jednota v Bohu nekonečnou osobnou Láskou – Duchom Svätým –, aj všetky rôznorodé prejavy jednoty a rozmanitosti sú povolané k tomu, aby ich oživovala láska. Iba tak prestanú byť aj protikladné názory, záľuby, atď., ako aj osobné nedostatky a obmedzenia dôvodmi na rozdelenie.

Nebudem sa ďalej zdržovať pri týchto úvahách, ktoré by sme všetci mohli ešte veľmi rozšíriť. Chcem len pridať niekoľko dobre známych slov svätého Josemaríu; navrhujem, aby sme sa nad nimi znovu zamysleli a zistili, ako ich lepšie uplatniť v našom bežnom živote: „Láska spočíva skôr v ‚porozumení‘ ako v ‚dávaní‘“ (Cesta, bod 463). Láska, ktorá nás privedie k tomu, aby sme predovšetkým objavovali kvality a cnosti druhých, tak aby sme aj keď uvidíme nedostatky, ktoré máme všetci, pozerali na ne s láskavosťou a túžbou pomôcť.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Guatemala, 19. augusta 2026