Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!
O niekoľko dní budeme sláviť Vianoce: narodenie Krista, Božieho Syna, ktorý prijal naše človečenstvo až do jeho posledných dôsledkov, okrem hriechu. Božia láska k nám je taká veľká, že sa chcel stať aj dieťaťom: slabým, bezbranným, odkázaným na starostlivosť Márie a Jozefa.
Toto dieťa, ktoré uctievame v jasličkách, strávi väčšinu svojho života ako jeden z mnohých: v židovskej komunite v Egypte a neskôr v Nazarete, kde bude žiť so svojimi príbuznými a priateľmi, zúčastňovať sa na slávnostiach a utrpeniach svojho národa, učiť sa a pracovať v dielni so svätým Jozefom.
Jasličky sú verným odrazom univerzálnosti vykúpenia: pastieri a králi, navonok takí odlišní, sú zjednotení svojou túžbou uctievať Mesiáša. Spása, ktorú nám ponúka Pán, nie je obmedzená na niekoľkých privilegovaných, ale patrí všetkým: mužom a ženám, mladým a starým, všetkým etnikám a pôvodom. V tomto svete, ktorý tak veľmi potrebuje pokoj – naše srdce sa teraz obracia k toľkým miestam sužovaným vojnou a toľkým domovom rozdeleným konfliktmi –, sme my kresťania povolaní hlásať univerzálnosť spásy, ktorú nám ponúka Ježiš.
V dňoch Vianoc veľká radosť z narodenia kontrastuje s utrpením nevinných svätých a útrapami náhleho úteku. Tak je od začiatku Ježišovo poslanie poznačené znamením kríža. Svätý Josemaría, keď hovoril o potrebe zjednocovať, chápať, odpúšťať, uvádzal ako príklad postoj Pána na Kalvárii: „Kristov kríž znamená mlčať, odpúšťať a modliť sa za jedných aj za druhých, aby všetci našli pokoj“ (Krížová cesta, VIII. zastavenie). V tomto čase pokoja sa snažme, aby medzi nami a našimi blížnymi neboli žiadne bariéry. Ak je niektorý z našich vzťahov poškodený konfliktom alebo zatrpknutosťou, prosme o pokoru, aby sme mohli požiadať o odpustenie alebo odpustiť, uvedomujúc si, že Boh je prvý, kto nám bez váhania ponúka svoje odpustenie, keď sa k nemu priblížime s pokáním: svojou milosťou nám pomôže vytvoriť milosrdné srdce otvorené všetkým, ako má jeho Syn.
Keď uvažujeme o Svätej rodine v betlehemských jasličkách, napadá nás situácia toľkých ľudí, ktorí podobne ako Mária a Jozef nemajú to potrebné na starostlivosť o svoje deti. Spomeňme si na slová pápeža Leva XIV. v jeho apoštolskej exhortácii Dilexi te: „Žiadny prejav lásky, ani ten najmenší, nebude zabudnutý, najmä ak je určený tomu, kto žije v bolesti, osamelosti alebo núdzi“ (bod 4). Povzbudzujem vás, aby počas Vianoc vo vašich rodinách nechýbali konkrétne prejavy lásky voči tým najnúdznejším, vedomí si toho, že v každom z nich vidíme samotného Ježiša, ktorý sa narodil v Betleheme.
Nech Dieťa Ježiš obnoví v nás cnosť nádeje, ktorá nesklame, ktorá nezahanbuje, a nech nás Svätá rodina naučí hľadieť do budúcnosti s pokojnou dôverou tých, ktorí vedia, že sú v Božích rukách.
Váš Otec
Rím, 15. decembra 2025