Správa od preláta (10. októbra 2024)

Prelát Opus Dei nás pozýva rozjímať o posväcovaní práce a niektorých jeho aspektoch v kresťanskom živote.

Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

V našich dušiach je často, ak nie zvyčajne, prítomná potreba veľa sa modliť. Je toho veľa, kvôli čomu sa môžeme obrátiť na Pánovo milosrdenstvo: od otázok vlastného osobného života až po veľké problémy, ktoré otriasajú svetom. Zároveň si uvedomujeme, aké dôležité je ďakovať Bohu, pretože nechýbajú ani pozitívne aspekty. Tak či onak, všetko je dôvodom na modlitbu, ba viac: všetko môže byť modlitbou.

V tomto zmysle nám môže prísť na myseľ skutočnosť, že práca sa mení na modlitbu. S istotou môžeme povedať: „Keďže prácu si osvojil aj Kristus, stáva sa pre nás realitou vykúpenou i vykupiteľskou: nie je to len okruh, v ktorom sa človek pohybuje a žije, ale aj prostriedok a cesta k svätosti, posvätená i posväcujúca skutočnosť“ (Ísť s Kristom, bod 47).

Posväcovať prácu znamená urobiť svätou ľudskú činnosť práce, ktorá má bezprostredné dôsledky - sú to skôr aspekty tej istej skutočnosti - spolupracovať na posvätení osoby, ktorá pracuje, a na posvätení druhých prostredníctvom spoločenstva svätých a okrem toho na posvätení štruktúr ľudskej spoločnosti.

Môže sa to zdať zložité, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduché; jednoduchosť však neznamená nenáročnosť: „Vlož nadprirodzenú pohnútku do svojej odbornej práce a posvätíš ju“ (Cesta, bod 359). Samozrejme, táto pohnútka, ktorá posväcuje prácu, nie je len zbožným aspektom nezávislým od samotnej práce. Ide skôr o to, prečo a za akým účelom sa práca vykonáva, keď sa vážne berie ako konečný cieľ, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje tak vykonávanie, ako aj materiálny a formálny výsledok práce. Preto „podstatnou súčasťou tej práce - posväcovania bežnej práce -, ktorú nám Boh zveril, je dobré vykonávanie samotnej práce, ľudské zdokonaľovanie, dobré plnenie všetkých profesionálnych a spoločenských povinností“ (List 24, bod 18).

Nadprirodzenou pohnútkou, ktorá je koreňom posväcovania práce, je láska: „Netreba ale zabúdať, že táto dôstojnosť práce je založená na láske. Veľkým privilégiom človeka je schopnosť milovať, a tak presahovať všetko prchavé a prechodné. Dokáže milovať iné ľudské tvory, vysloviť ty a ja naplnené zmyslom. A môže milovať Boha, ktorý nám otvára brány neba, ktorý z nás robí členov svojej rodiny a ktorý nám dovoľuje hovoriť s ním bezprostredne tvárou v tvár. Preto by sa človek nemal obmedzovať iba na robenie vecí, na vyrábanie predmetov. Práca sa rodí z lásky, je prejavom lásky a láske sa i podriaďuje“ (Ísť s Kristom, bod 48).

Je potešujúce vedieť, že práca je svätá a posväcuje, keď je vedená a motivovaná láskou k Bohu a k druhým. To je podstata nadprirodzenej pohnútky, ktorá stačí na posvätenie práce; a ešte lepšie sa rozumie, že táto pohnútka sama o sebe smeruje k tomu, aby zabezpečila ľudskú dokonalosť práce.

Nie je to len práca pre Boha, ale je to zároveň a nevyhnutne Božia práca; je to On, kto miluje ako prvý a prostredníctvom Ducha Svätého umožňuje našu lásku.

Pokračujme v modlitbách za druhé zasadanie šestnásteho riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody, ktoré sa začalo 2. a skončí sa 27. Tohto 27. mám narodeniny; veľmi sa spolieham na vaše modlitby.

Samozrejme, majte veľmi na pamäti prácu na úprave Štatútov Prelatúry. Ďalšie stretnutie odborníkov sa v princípe uskutoční začiatkom novembra.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Fernando Ocáriz

Rím, 10. októbra 2024