Tak obyvatelia domova, ako aj pracovníci v domove dôchodcov v Stupave si už zvykli počúvať andalúzsku hudbu ako flamenco, soleares, rocieras naživo a nie v rádiu, či na CD. Aj tento rok prišli Španielky. 25 dievčat navštevujúcich centrá Opus Dei v Seville, Huelve a Extremadure (Španielsko) prinieslo nielen živú hudbu, ale aj dobrú náladu, radosť zo života a elán týmto chorým starčekom a starenkám. Nakoľko personál už mal skúseností z pobytu Španielok z predošlého roku, dievčatá zapájali do rôznych pracovných úloh.
Dievčatá pracovali na štyroch oddeleniach - z toho dve sú psychiatrické - pracovali v skupinách po piatich a vypomáhali pri rozdávaní stravy, kŕmení nevládnych, čistení a dezinfekcii oddelenia.
Nevšednou prácou bolo \"skrášľovanie" našich babičiek. Ktorá z babičiek si to priala, namaľovali jej nechty, urobili make-up. Dievčatá, ktoré nepracovali na oddeleniach, sa zapájali do čistenia okolia domova, na ktorom prebiehajú rekonštrukčné práce. Odstraňovali zvyšky stavebného materiálu, obnovovali park uprostred dvora.
"Pre nás to bola úžasná životná skúsenosť, pretože nie sme zvyknuté vidieť skutočne zblízka osamotenosť a chudobu starých ľudí. Hoci sme museli čeliť jazykovej bariére, hneď v prvý deň sme si vyhotovili náš malý slovník, s ktorým sme potom fungovali a viedli rôzne menšie rozhovory. Takisto nám pomohlo, že sme mohli zakúsiť radosť z toho, že sa dá venovať čas druhým a zároveň sa tešiť a zabávať", zhrnula pre nás Lucila Oses.
Vydávame sa na cestu s tým, že všetky naše plány a nádeje kladieme k nohám Panny Márie Čenstochovskej. Ona nás sprevádzala v každom okamžiku, vysvetľuje vedúca dobrovoľníčok. Keď boli doma, dievčatá si mysleli, že prinášajú veľké obety kvôli projektu, ale teraz, keď sa projekt skončil, vedia, že viac dostali ako rozdali a cítia sa byť bohatšie.
Posledný deň sa nepracovalo, ale zabávalo. Dievčatá v pásme hudby, tanca a slova priblížili španielsku kultúru našim obyvateľom.