Všetci sme v našom živote zakúsili dobrotivú prítomnosť Panny Márie s cieľom dôverne nás priblížiť k Pánovi. Z tohto dôvodu – a takisto, lebo si to zaslúži – niet dôstojnejšieho stvorenia než je Panna Mária: viac ako ona je len Boh – a my jej nikdy nebudeme môcť byť dostatočne vďační za jej starostlivosť, ani si ju nebudeme vedieť uctiť tak, ako by sa patrilo. Podobne sa vyjadroval aj svätý Josemaría, nadväzujúc tak na kresťanskú tradíciu. Počas minulých storočí sformulovala teológia tvrdenie, ktoré zhrňuje lásku kresťanov k Božej Matke: de Maria, nunquam satis, nikdy nebudeme môcť dosť hovoriť a písať o dôstojnosti tej, čo dala svoje telo a krv Druhej osobe Najsvätejšej Trojice.[1] List mája 2010
Vrúcny vzťah k Panne Márii je jasným dôkazom toho, že človek sa pohybuje v kresťanskom prostredí. Na našej ceste sa možno vyskytnú omyly – veď nikto na zemi nie je dokonalý –, no kto sa vytrvalo modlí k Panne Márii, opakujúc azda modlitby, ktoré sa naučil v detstve a odvtedy ich neopustil, ten dáva najavo, že v jeho srdci možno nájsť závan kresťanského ovzdušia, a naša Matka mu pomôže: teraz – a ako sa modlíme v Zdravas´ Mária – i v hodine smrti.
Túžobne si želajme preniesť aj na ostatných synovskú lásku k Panne Márii. Tým, že pozveme našich známych, priateľov a príbuzných, aby nás sprevádzali na Májovej púti, môžeme im pomôcť objaviť radosť a pokoj, aké naša Matka vlieva do duší tých, čo sa považujú za jej deti. Kiež by si množstvo žien i mužov osvojilo zvyk každodenne sa modliť svätý ruženec! Prekonávame rozhodne ľudské ohľady pri začínaní podobných rozhovorov?
List mája 2010
K záveru svojho života (sv. Josemaría), keď už bol slabší, prechádzal v jeden deň vo Villa Tevere popri reliéfe Panny Márie držiacej malého Ježiška. Chcel sochu pobozkať, no keďže tam bola lavička, nezdalo sa to byť ľahké. Napriek tomu si však dal tú námahu urobiť to gesto. Potom nás pozval zamyslieť sa: hoci je to maličkosť – podotkol na margo úsilia, ktoré musel vynaložiť – opýtajme sa sami seba, akými odvážnymi prejavmi lásky odpovedáme na Božiu lásku a lásku Panny Márie, na ten nesmierny prejav lásky, skrývajúci sa vo Vtelení. Položím vám tú istú otázku: Aké konkrétne úsilie sme rozhodnutí vynaložiť počas mesiacov, ktoré chýbajú do konca mariánskeho roka na to, aby sme odpovedali na záľubu, akú nám Pán a jeho Najsvätejšia Matka neustále prejavujú? Chceme ju milovať – a nie je to žiadne preháňanie – viac? Vyhľadávame ju s túžbou, aby nás priviedla k svojmu Synovi?
List augusta 2010
Stojac pred tak veľkým pokladom, pýtajme sa samých seba, či sa v priebehu dňa vo veľkých i malých potrebách často utiekame k našej Matke. Prichádza do našich sŕdc a úst často ono jemné volanie „Matka, moja Matka!“, ako mnohokrát prichádzalo nášmu Otcovi?
Voláme k nej s naliehavosťou a opustenosťou dieťaťa potrebujúceho materskú starostlivosť?
List septembra 2009
Akú radosť pociťujeme, keď nazývame našu Matku jej menom! Neustále by sme mali uchovávať Máriu v našom srdci, na našich perách, ale najmä vtedy, keď je naša duša otriasaná nárazmi pokušení a prekážok, ktoré Boh môže dovoliť, aby sme rástli v pokore a aby upevnil našu úplnú dôveru v jeho všemohúcnosť.
V týchto okamihoch protivenstiev môže niekedy prísť určitá malomyselnosť, ktorá môže oslabiť naše nadšenie pokračovať v boji. Vtedy sa musíme s veľkou snahou a vytrvalosťou obrátiť na Stella Maris, našu Pani, Hviezdu morskú.
List septembra 2009
Najsvätejšia Panna od Betlehema až po Golgotu ukazovala na Krista, viedla ku Kristovi, učeníkov —mužov a ženy— svojho Syna: To, že Ján, Mária Magdaléna, Salome a iné ženy —ako čítame v evanjeliu— zostali verne stáť pod Ježišovým krížom a že sa neskôr stali svedkami zmŕtvychvstania, sa stalo vďaka tomu, že sa v oných hodinách neodlúčili od Márie, že ju prijali do svojho domu —do celého priestoru svojej duchovnej cesty— od toho nevýslovného okamihu, v ktorom im Kristus daroval svoju Matku na Kalvárii.
Dcéry moje a synovia moji: tá, ktorá celá patrí Bohu, Eucharistická žena a Učiteľka modlitby, chce, aby sme k nej prichádzali, aby sme ju prosili, aby nás naučila zamilovať sa do Ježiša Krista celým naším srdcom, celou našou dušou, aby sme mu odpovedali úplnou vernosťou v rozličných okamihoch a okolnostiach.
List augusta 2009 [1] Sv. Josemaría, článok “Panna Mária zo stĺpu“, publikovaný po jeho smrti v „Knihe Aragonu“, Zaragoza, 1976.