Pri príležitosti premiéry dokumentárneho seriálu „Ako som opustila Opus Dei“

Streamovacia platforma HBO MAX zverejnila dokumentárny seriál obsahujúci rozhovory so ženami, ktoré opisujú negatívne skúsenosti z čias, kedy boli súčasťou Opus Dei. Mnohé z týchto svedectiev boli zverejnené už dávnejšie. Vo svetle pocitov, ktoré vyjadrujú, skúseností, ktoré opisujú a utrpenia, ktoré ukazujú, opakujeme našu bolesť a rešpekt, ktoré rozširujeme aj na ďalšie osoby, ktoré sa môžu s týmito pocitmi stotožniť.

My, ktorí sme súčasťou Opus Dei, sa snažíme, s našimi pochybeniami a úspechmi, konať dobro a napodobňovať Ježiša v každodennom živote. Nič nie je vzdialenejšie nášmu zámeru ako spôsobovať bolesť našim blížnym, tým menej tým, ktorí sú alebo boli súčasťou Diela, s ktorými nás často spájajú rodinné alebo priateľské putá. Keď sa to stane, hlboko to ľutujeme. V mnohých prípadoch kritika od bývalých členov uľahčila inštitucionálnu reflexiu s cieľom zlepšiť a zmeniť spôsoby robenia vecí a osobne sme požiadali o odpustenie. V prípadoch, keď to ešte nebolo možné, by sme to radi urobili.

Okrem niektorých procesov, ktorých zmena sa v priebehu rokov zabezpečila (zlyhania v procesoch rozlišovania; príliš náročné štandardy na život záväzku povolania, nedostatok citlivosti na porozumenie tomu, akú ťažobu táto náročnosť pre niektorých ľudí znamenala, možné nedostatky v sprevádzaní počas odchodu z Opus Dei), pohľad, ktorý dokumentárny seriál ukazuje, nereprezentuje realitu Opus Dei. Zaujatým spôsobom prezentuje Dielo ako organizáciu zločinných ľudí, ktorých motiváciou je ubližovať. Ide o vykreslenie, ktoré je falošné a v rozpore s tým, čo učil svätý Josemaría. To sa dá overiť na základe skúseností tisícok ľudí, ktorí žijú alebo zažili skúsenosť plnosti a rozvoja v Opus Dei, ktoré je cestou stretnutia sa s Bohom v každodennej realite.

Dokument uvádza ďalšie obvinenia, ktoré Prelatúra kategoricky popiera: nikdy nedošlo k žiadnemu neinformovanému alebo nútenému „náboru“, „obchodovaniu s ľuďmi“ alebo „redukcii na služobníctvo“ alebo „zneužívajúcemu systému“ na manipuláciu ľudí. Tieto vyhlásenia sú dekontextualizáciou vzdelávania alebo povolania, ktoré si niektoré ženy slobodne zvolili. Ide o naratív podporovaný argentínskym právnikom, ako sa dá vydedukovať zo samotného dokumentu, a posilnený niekoľkými „odborníkmi“ známymi tým, že vytvorili túto interpretáciu Opus Dei, ktorá je vzdialená pohľadu viery a kresťanského záväzku.

Každé povolanie v Cirkvi so sebou nesie špecifické požiadavky, okrem ťažkostí, ktoré sú vlastné ľudskej skúsenosti. Tieto požiadavky nie sú samy osebe dôvodom neslobody a mnohé z nich sú súčasťou nasledovania Krista, ktoré Cirkev v priebehu storočí navrhuje. I keď je pochopiteľné, že každý proces odchodu, keď je vo vzťahu prítomný osobný a intenzívne žitý záväzok, spôsobuje bolesť a utrpenie, v súčasnosti väčšina ľudí, ktorí opúšťajú Opus Dei tak robí spôsobom, pri ktorom sú sprevádzaní a neprichádza k pretrhnutiu vzťahov. V skutočnosti sa mnohí z týchto ľudí naďalej inšpirujú posolstvom Opus Dei a zúčastňujú sa na jeho kresťanských formačných aktivitách.

Dobré úmysly, ktoré sa snažíme, aby riadili naše činy, nás neoslobodzujú od konania chýb, čo prijímame s túžbou zlepšiť sa. V rámci tohto procesu načúvania a učenia sa sa sprístupnili protokoly liečenia a riešenia, aby bolo možné prijať akékoľvek negatívne skúsenosti, ktoré sa mohli vyskytnúť, požiadať o odpustenie a v prípade potreby vykonať nápravu. Ľuďom, čo zanechali Dielo sa už roky poskytuje individuálna starostlivosť, či už proaktívne – napríklad uľahčením profesijnej aktualizácie alebo reorientácie v prípade tých, čo sa istý čas profesionálne venovali formácii, vedeniu alebo administrácii centier Diela – alebo reaktívne – odpovedaním a riešením požiadaviek. Tieto protokoly a úrady sú ďalším krokom k uľahčeniu osobných požiadaviek a obnove vzťahov.

Nedávne regionálne zhromaždenia, na ktorých sa aktívne zúčastnilo viac ako päťdesiattisíc ľudí vrátane bývalých členov, nadchádzajúci generálny kongres a štúdium stanov sú odrazom túžby naďalej počúvať a uvažovať ako inštitúcia Cirkvi.

Čo sa týka účasti Prelatúry na dokumentárnom seriáli, počas štyroch rokov preprodukcie a produkcie produkčná spoločnosť nekontaktovala informačné kancelárie Diela ani v Ríme, ani v Španielsku, ani v iných krajinách. Až keď bola séria dokončená, produkčná spoločnosť požiadala o vyjadrenie preláta alebo inej oprávnenej osoby. Podmienky, ktoré produkčná spoločnosť vyžadovala, neboli obvyklé pre sériu tohto druhu (napríklad termíny boli nesplniteľné). Prelatúra sa odmietla zúčastniť na produkte vytvorenom s vopred zadefinovaným a pokriveným pohľadom, ktorý mal dokument iba potvrdiť, a v ktorom nebola žiadna túžba po dialógu. Radi by sme sa zúčastnili celého procesu, ale bola nám ponúknutá iba možnosť odpovede v poslednom momente.

Odkazy pre viac informácií:

Viac informácií o aktivitách Opus Dei s mladými ľuďmi nájdete v tomto rozhovore s Lidiou Via (v angličtine), ktorá od roku 2019 pracuje v regionálnom vedení Opus Dei v Španielsku a dohliada na aktivity s mladými ľuďmi.

Svedectvá členov, ktorí sa podelili o svoje pracovné a životné skúsenosti vlastnými slovami: „Po jednom: Príbehy života v Opus Dei“ (v angličtine/slovenčine).

O niektorých aspektoch manažmentu financií v Prelatúre: rozhovor s Giorgiom Zennarom, administrátorom Talianska (po slovensky).

Niekoľko rozhovorov s Prelátom, v ktorých opakovane hovorí o ľuďoch, ktorí odišli z Diela:

Objasnenia nepravdivých informácií, poloprávd a informácií vytrhnutých z kontextu jedným z novinárov, ktorí sa podieľajú na dokumentárnej sérii, nájdete tu (po anglicky).

Viac informácií o výrokoch o prípade v Argentíne uvedených v dokumente nájdete v tejto tlačovej správe (v angličtine) a na webovej stránke infoycontexto.com/en (v angličtine).

O regionálnych zhromaždeniach, ktoré sa konali v rôznych krajinách: článok o záveroch regionálnych zhromaždení (po anglicky).