„Pamätajme na ľudí, ktorí trpia na celom svete, zvlášť v krajinách vo vojne: vo Svätej zemi, na Ukrajine a v Rusku: toľko ľudí trpiacich, toľko nešťastí. A to je aj naše. Celý svet je náš, ako napísal svätý Pavol.“ Tieto slová, vyslovené Mons. Fernandom Ocárizom na Univerzite v Navarre, poslúžili ako úvod k stretnutiu s rodinami, ktoré sa zúčastňujú na aktivitách Opus Dei v Navarre, Baskicku a La Rioja, a ktoré sa konalo 29. júla.
Vo svojom úvodnom pozdrave prelát Opus Dei a veľký kancelár univerzity spomenul aj ďalšie úmysly, ktoré navrhol mať prítomné: neustálu modlitbu za Svätého Otca, prácu súvisiacu s aktualizáciou štatútov Prelatúry a dobrý priebeh Jubilea, ktoré malo v týchto dňoch zhromaždiť v Ríme takmer milión mladých ľudí.
Na univerzitný kampus v Navarre prišlo približne 3 000 ľudí, aby sa zúčastnili rodinného stretnutia s Mons. Ocárizom, neďaleko priestranstva, kde svätý Josemaría v roku 1967 predniesol homíliu Vášnivo milovať svet.
O radu žiadali novomanželia, ktorí sa pýtali, ako konkrétne žiť spojenie s Cirkvou a s Pápežom; jedna osoba pracujúca v správe centra Opus Dei sa zaujímala, ako ukazovať veľkosť starostlivosti a služby; jeden z priekopníkov Univerzity v Navarre, ktorý prežil v Pamplone 70 zo svojich 95 rokov; stavebný robotník; jedna zamestnankyňa univerzity rozprávala, že jej brat, kňaz, zomrel po páde z bicykla a zdôraznila pozitívny vplyv jeho príkladu na mnohých ľudí; farmaceutka znepokojená etickými otázkami svojej profesie; a ďalší manželský pár sa pýtal, ako majú kresťanskí rodičia čeliť možnému duchovnému povolaniu detí…
Tvárou v tvár tejto palete otázok Mons. Ocáriz viackrát pripomenul myšlienky, ktoré počul priamo od svätého Josemaríu: medzi nimi prioritu modlitby pre kresťana – „modlitba je jediná zbraň Opus Dei,“ zdôraznil. Okrem toho povzbudil k tomu, aby sa žilo priateľstvo so všetkými ľuďmi, aj s tými, ktorí zmýšľajú alebo žijú spôsobom kontrastujúcim s kresťanskými postojmi, a k potrebe mať široký rozhľad a neuspokojiť sa s tým, čo už bolo dosiahnuté, pretože, ako vravel svätý Josemaría na konci svojho života mysliac na Dielo: „všetko je urobené a všetko treba urobiť“ – vždy sa dá ísť ďalej.
O niekoľko dní neskôr Prelát odcestoval späť do Ríma.