V roku 2003 som nastúpila na Fakultu lekárskych vied na Univerzite San Carlos v Guatemale. Nadšená som začala svoj prvý rok štúdia s hodinami o všeobecných vedách, anamnéze a o vzťahu medzi lekárom a pacientom.
Ten istý rok som natrafila na žltú modlitebnú kartičku, ktorá upútala moju pozornosť. Snažila som sa spomenúť si, kde a ako sa to presne stalo. Myslím, že to bolo v kníhkupectve, do ktorého som šla s rodičmi. Keď som si zobrala kartičku z pultu, netušila som, aký veľký dopad to bude mať na môj život. Som si istá, že Boh v tej chvíli chcel, aby som sa stretla s doktorom Ernestom Cofiñom.
Práve som začínala študovať medicínu, takže keď som sa dočítala, že bol lekár, zostala som prekvapená a rozhodla som sa nechať si kartičku na stole, kde som sa učila. Dobre si pamätám na slová pod fotografiou Dr. Cofiña: Boží služobník. Brala som to ako odkaz na jeho profesiu, že doktor Cofiño slúžil Pánovi skrze medicínu. Až po rokoch som pochopila plnší význam pojmu Boží služobník v katolíckej cirkvi.
Študenti medicíny trávia dlhé hodiny sedením za stolom a učením sa. Ani ja som nebola výnimkou. Spomínam si najmä na dlhé noci, počas ktorých som sa snažila pochopiť anatómiu, ktorá bola pre mňa veľmi náročná. Obracala som sa vtedy na Božieho služobníka doktora Cofiña. Modlila som sa modlitbu z kartičky a prosila ho o príhovor, aby som urobila skúšku a úspešne ukončila akademický rok. Dr. Cofiño sa za mňa bezpochyby prihováral a ja som vyštudovala ako lekárka a chirurgička.
Dr. Ernesto Cofiño je považovaný za otca guatemalskej pediatrie. Pracoval vo Všeobecnej nemocnici sv. Jána z Boha. Môj život sa užšie spojil s tým jeho, keď som v rovnakej nemocnici praxovala počas magisterského štúdia pediatrie.
Veľmi dobre si pamätám, ako som jeden deň kráčala po chodbe pediatrie a rozprávala sa s vedúcim oddelenia. Povedal mi o Opus Dei a navrhol mi, aby som šla do jedného z ich centier. Bolo to pre mňa niečo nové. Začala som chodiť do centra Kayac, kde ma vrelo prijali. Chodila som do centra v sobotu poobede a prišlo mi krásne byť v kaplnke a rozprávať sa s Ježišom. Myslím si, že Dr. Cofiño sa za mňa prihovoril u Boha, aby som spoznala Dielo a lepšie pochopila to, že sa cez svoju prácu a bežný život môžem posväcovať rovnako ako on.
Posledný rok, čo som pracovala v nemocnici, prišla skupina ľudí natáčať dokument s názvom „Ernesto Cofiño. Všetci môžu byť svätí.“ Z diaľky som sledovala, ako robili rozhovory s uznávanými pediatrami a natáčali radostné deti, ktoré sa napriek chorobe vždy usmievali. Dokument vyzdvihol ochranu života, ktorú Dr. Cofiño presadzoval skrze svoj hlboko nadprirodzený a ľudský prístup.
Neskôr, keď som sa vydala a pracovala ako detská lekárka, modlila som sa na príhovor Dr. Cofiña, aby som si našla prácu, ktorá by mi umožnila zosúladiť život matky rodiny a pediatričky. Vďaka Bohu a príhovoru Dr. Cofiña mi ponúkli prácu učiteľky medicíny, čo je ďalšia úžasná práca, ktorej sa aj venoval aj doktor Cofiño.
Stále chodím do centra Opus Dei. Posolstvo svätého Josemaríu, ktoré za tie roky spoznávam viac do hĺbky, je novým svetlom na ceste môjho života, vďaka ktorému doma aj v práci nachádzam každý deň príležitosť slúžiť druhým, a tak milovať Boha. Svoje povolanie vnímam ako dar od Boha. Pán mi ho sprostredkoval skrze svojho služobníka Dr. Cofiña, ku ktorému sa stále často utiekam a prosím ho o príhovor.