Sv. Josemaría – opäť medzi núdznymi

„Ale ako by som mohla pomôcť ja?“ opýtala sa Amparo sama seba, keď v uliciach Mazatlánu, pobrežného mesta v Mexiku, videla toľko ľudí v núdzi. Dnes, po viac ako pätnástich rokoch, sa na jej otázku našla jednoznačná odpoveď.

Opus Dei - Sv. Josemaría – opäť medzi núdznymi

Už ako malá sa Amparo často pýtala Boha, čo od nej chce. „S manželom sme vyše dvadsať rokov vlastnili kníhkupectvo. Vonku, na ulici, som videla mnoho ľudí s rôznymi osudmi. Keď som sa na nich pozerala, myslela som si: Bože, aj ja som sa mohla ocitnúť v rovnakej situácii.

Koláčiky, ktoré napiekla jej dcéra

Jedného dňa im rodinný priateľ, kňaz, povedal o tom, ako svätý Josemaría Escrivá navštevoval chudobných a chorých v Madride. Neskôr jej jedna z dcér s úsmevom ukázala koláčiky, ktoré napiekla: „Mama, pamätáš sa? Keď sme boli malé, vzala si nás navštíviť chudobných. Teraz som napiekla koláčiky, ktoré by sme im mohli odniesť.“

Takto sa začalo roznášanie jedla chudobným. Na uliciach v meste, na plážovej promenáde, popri železničnej trati – Amparo pre bezdomovcov, chorých a opustených starších ľudí robila, čo mohla.

V roku 2008 si Amparo počas návštevy Centra pre sociálnu integráciu vypočula príbehy mnohých väzňov a pocítila potrebu urobiť niečo pre to množstvo ľudí, na ktorých spoločnosť zabudla. Krátko nato sa v nej začala formovať myšlienka, že založí občianske združenie, prostredníctvom ktorého by mohla pomáhať druhým. Cez toto združenie mohla realizovať svoju snahu niečo zmeniť a tiež umožniť iným ľuďom, aby jej v tom pomáhali.

Občianske združenie Priatelia svätého Josemaríu Escrivá

Nebolo ľahké začať a postupne sa objavovalo čoraz viac problémov. Amparo vedela, že tajomstvom úspechu je viera: „Najdôležitejšie je zveriť všetko do Božích rúk. Jasne som cítila, že Boh je stále so mnou.“ Dvadsiateho prvého októbra bolo konečne oficiálne schválené združenie s názvom Priatelia svätého Josemaríu Escrivá.

„Od začiatku som vedela, že musí niesť meno svätého Josemaríu.“ Keď bola Amparo veľmi mladá, vážne ochorela. Jej oddanosť zakladateľovi Opus Dei začala rásť práve v tomto období. „V nemocnici som so sebou vždy mala kartičku s modlitbou k sv. Josemaríovi. Modlila som sa ju znova a znova.“ O nejaký čas neskôr úplne vyzdravela. „Odvtedy som vedela, že svojím životom musím podávať svedectvo.“

„Boh vie, ako sa starať o ľudské srdcia. Preto mi veľmi pomáha, keď zájdem do Baziliky Panny Márie Guadalupskej.“ Amparo často chodieva do hlavného mesta k obrazu Panny Márie. „Keď idem do hlavného mesta, Mexika, moja dcéra vždy povie: Mama neprišla navštíviť mňa, prišla navštíviť našu Matku, a až potom sa zastaví aj u mňa.“

Výdajňa jedla a ubytovňa v Mazatláne

Dnes Priatelia svätého Josemaríu Escrivá prevádzkujú výdajňu jedla a útulok v Mazatláne. V prvom rade sa tu podáva jedlo pre viac ako sto ľudí denne a okrem toho majú k dispozícii sprchy a čisté oblečenie. Útulok sa venuje starostlivosti o starších ľudí, nevyliečiteľne chorých pacientov a ľudí v núdzi s vážnymi zraneniami. Predstavuje miesto, kde môžu dostať dočasnú starostlivosť, kým ich prevezú do nemocnice alebo iného zariadenia, kde im dokážu poskytnú potrebnú starostlivosť.

Amparo hovorí, že je vďačná za všetko, čo získala riešením problémov ľudí v núdzi: „Keď stojím pred nejakým problémom alebo stretnem niekoho, kto je ľahostajný voči našim snahám, veľmi mi pomáha zájsť do sirotinca Casa Hagar a vidieť tváre potešené mojím príchodom.“

Združenie naďalej rastie. V roku 2015 bola otvorená nová výdajňa v Rosariu, meste, kde sa Amparo narodila, a v novembri roku 2017 zase zariadenie, ktoré poskytuje starostlivosť mentálne postihnutým a opusteným starším ľuďom.

Po pätnástich rokoch sa na Amparinu otázku našla odpoveď v podobe výdajní jedla a útulkov, ktoré boli vybudované s obrovskou dôverou a vierou v Boha. „Sama som prekvapená, keď vidím, koľko sa toho urobilo. Áno, často som musela prekonávať prekážky, no som rada, že robím to, čo robím. Viem, že veľa ľudí sa modlí za naše združenie. To všetko robí Boh.“