Volám sa Pedro, som poľnohospodársky inžinier a pracujem v Správe parkov a záhrad v Seville. Som ženatý, mám štyri deti a snažím sa, aby náš rodinný život bol odrazom môjho vzťahu k Bohu a v duchu Opus Dei.

Dielo som spoznal už ako malý, lebo moji rodičia boli supernumerári a ako mladý som študoval na škole Fomento. V roku 1988 som požiadal o prijatie do Opus Dei ako supernumerár.

Mám technické zamestnanie v Správe parkov a záhrad v Seville a starám sa o údržbu a konzerváciu zelene v meste. Jednou z vecí, ktoré mi každý deň pomáhajú v práci pri realizácii projektov a úloh, je, že uvažujem, ako by sa ku všetkým týmto úlohám postavil Ježiš.

Potom je tu aj ľudská stránka práce – komunikácia s kolegami, šéfmi, susedmi, ktorí prichádzajú so žiadosťami, reklamáciami; tu sa snažím o čo najprirodzenejší postoj, o láskavý prístup. To výborne zaberá, lebo tu ide o nadviazanie kontaktu medzi ľuďmi na pracovisku a s tými, ktorí za nami prichádzajú.

Zdrojom inšpirácie je pre mňa encyklika pápeža Františka Laudato Si, lebo jedna z jej základných tém je zodpovednosť, ktorú máme my všetci pri starostlivosti o prírodu.

Keď sme sa lúčili s jedným mojím vedúcim, ktorý odchádzal do dôchodku, dali sme mu pri obede niekoľko darčekov. Majster mu odovzdal balíček a keď ho rozbalil, bol v ňom veľký kríž. Oslávenec bol dojatý a so slzami v očiach povedal: „Tento ma sprevádzal celý môj pracovný život, v časoch dobrých aj zlých.“ Toto svedectvo sa mi veľmi páčilo.