Evanjelium (Mk 6, 14-29)
Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili:
„Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
Iní hovorili:
„To je Eliáš.“
A iní zasa vraveli:
„Je to prorok, ako jeden z prorokov.“
Keď to Herodes počul, povedal:
„To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril:
„Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“
Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine:
„Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“
A veľmi jej prisahal:
„Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“
Ona vyšla a vravela svojej matke:
„Čo si mám žiadať?“
A tá jej povedala:
„Hlavu Jána Krstiteľa.“
Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala:
„Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
Komentár
V Markovom evanjeliu je správa o umučení Krstiteľa umiestnená medzi vyslanie dvanástich apoštolov a ich návrat, akoby naznačovala, že mučeníctvo je možnosťou na horizonte apoštola Ježiša Krista.
Podrobnosti príbehu však dávajú akúsi predchuť Pánovej obety. Podobne ako Majster, ani Ján sa nebál hovoriť pravdu: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Všetci, vrátane Herodesa, ho považovali za spravodlivého a svätého muža, podobne ako Ježiša, o ktorom ľudia hovorili, že „dobre robí všetko“ (Mk 7, 37).
Jánov osud, podobne ako Ježišov, sa dostal do rúk ľudí ako Herodes a Pilát, slabých a bojazlivých, ktorí si nechceli znepriateliť iných, dokonca až do tej miery, že obetovali pravdu, aby sa vyhli osobným problémom. Prorok aj Mesiáš zomierajú krutou smrťou v samote väzenia a na kríži. A nakoniec si učeníci oboch prídu po ich telá a uložia ich do hrobu.
V tom čase sa toľko hovorilo o Krstiteľovej mučeníckej smrti, že ľudia verili, že tento prorok stále pôsobí: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia sily.“
Ján ako prvý napodobňuje Pána v jeho „položení života za svojich priateľov“. Preto je jediným svätcom, ktorého narodenie a smrť Cirkev liturgicky slávi.
Keď si znovu prečítame mučenícku smrť tohto svätca, môžeme si uvedomiť, že všetci sme povolaní byť mučeníkmi, svedkami pravdy. Tak ako Krstiteľ, aj my všetci musíme v sebe vidieť podobu Ježiša.
Nesmieme sa báť zjavovať Božiu prítomnosť okolo seba a radostne znášať riziká, ktoré sú spojené s dôslednosťou veľkoryso prežívanej viery. „Musíme život a smrť Krista urobiť naším životom. Umŕtvovaním a pokáním odumrieť, aby Kristus z lásky mohol žiť v nás“ (sv. Josemaría, Krížová cesta, XIV. zastavenie).