Evanjelium (Lk 21, 29-33)

Ježiš povedal svojim učeníkom podobenstvo:

„Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“

Komentár

Evanjelium nám hovorí, že Pán sa vzdialil od pšeničných polí, o ktorých uvažoval a ktoré boli pripravené na žatvu, aby svojmu ľudu hovoril o inej žatve lásky, ktorá mala prísť s vykúpením.

Môžeme využiť svetlo, ktoré nám Boh dáva, keď kontemplujeme naše okolnosti a aj prírodu, aby sme počúvali, čo nám chce Boh povedať, alebo aby sme s ním nadviazali dialóg, keď kráčame po ulici alebo v prírode. Súčasťou kresťanskej kontemplácie je vidieť Božiu ruku vo stvorených veciach a v okolnostiach života.

Božie slovo je večné a pravdivé. Vo svojej Múdrosti má všetko pred očami: minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Kristus je pravda a my sme povolaní žiť v ňom. Všetko sa naplní tak, ako povedal Pán.

Žiť v pravde znamená nielen odmietnuť všetko pokrytectvo, lož a faloš, ale aj snažiť sa žiť v súlade s pravdou, nech to stojí čokoľvek, a prispievať k budovaniu spoločnosti na tomto základe.

Diabol je otcom lží a neustále sa nás snaží presvedčiť, aby sme sa k nim utiekali, aby sme polichotili svojej márnivosti, aby sme vyzerali dobre alebo aby sme sa vyhli ťažkostiam. Ale takéto myšlienky môžeme s pokorou a Božou milosťou odmietnuť, pretože život postavený na lži by neobstál, bol by ako dom postavený na piesku.

Pravda, ako nám hovorí Pán v evanjeliu, nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), pretože skrze ňu sa pretrhnú reťaze hriechu a dosiahneme pravé dobro: zjednotenie s Bohom.