Evanjelium (Lk 16, 1-8)

Ježiš povedal učeníkom:

„Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ,Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘ Správca si povedal: ,Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ,Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ,Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ,Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ,A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ,Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ,Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.“

Komentár

Dnešné evanjelium nám predstavuje podobenstvo, ktoré je na prvý pohľad znepokojujúce. V 16. kapitole svojho evanjelia začína Lukáš hovoriť o bohatstve. Učenie, ktoré tu sprostredkúva, sa neobmedzuje len na odsúdenie chamtivosti alebo márnotratnosti. Ježiš chce, aby učeníci pochopili, že je potrebné čo najlepšie využiť čas, pretože kráľovstvo je na dosah, a to je dobro, o ktoré sa treba usilovať pred všetkým iným: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané“ (Mt 6, 33).

Podobenstvo nám hovorí o márnotratnom správcovi, akým bol márnotratný syn (Lk 15, 13). Jeho pán, keď videl, že nekoná rozumne, v rámci svojho úradu, rozhodol sa zbaviť jeho služieb a požiadal ho, aby zvyšok dal tomu, kto nastúpi na jeho miesto. Keď sa správca vidí na ulici, robí si prepočty, rozhoduje sa, čo nie je ochotný urobiť, a zrazu dostane nápad: „Urobím si priateľov medzi dlžníkmi tým, že znížim výšku ich dlhov!“ Ježiš potom zvedavo – to je ten efekt prekvapenia, o ktorý Pán tak veľmi usiluje vo svojich podobenstvách – pochváli tohto nespravodlivého človeka. Nechváli ho však za jeho nečestnosť, ale za rýchlosť a dôvtip, s akými konal v tom krátkom čase, ktorý mal. Teda za úsilie, ktoré vynaložil na to, čo chcel.

Podobenstvo teda vynáša rozsudok nad márnotratnosťou a žiada od učeníkov, aby boli dobrými správcami hmotných dobier: vystačili si s tým, čo je nevyhnutné, a to, čo majú, dali do služby iným, nakoľko môžu (porov. Lk 16, 19-31). Ježiš nás však svojimi slovami zároveň povzbudzuje, aby sme využili prítomný čas na spásu, lebo vieme, že budúcnosť sa dosahuje dnes a teraz, pretože „čo prospeje človeku, ak získa celý svet, a stratí svoj život?“ (Mt 16, 26). Svätý Pavol to vyjadrí takto: „Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas“ (Ef 5, 15-16); „Hľa, teraz je čas spásy, teraz je deň spásy“ (2 K 6,2).