Evanjelium (Lk 11, 15-26)
Keď Ježiš vyhnal zlého ducha, niektorí zo zástupu hovorili:
„Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“
Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im:
„Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.
Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: ,Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.“
Komentár
Evanjelium dnešnej liturgie nám predstavuje Majstra uprostred zástupu po tom, čo ich naučil modlitbou Otčenáš, ako sa majú modliť Boží synovia a dcéry. Tieto Pánove slová, plné nadprirodzených právd a zdanlivo také jednoduché, nie vždy padnú na priaznivú pôdu, vďaka ktorej prinášajú ovocie.
Dnes vidíme, ako Ježišovi odporcovia nevedia alebo nechcú byť otvorení jeho učeniu, nesprávne ho interpretujú a snažia sa ho zahanbiť. Pritom zvedavo upadajú do postoja, ktorý je úplne v rozpore s tým, ku ktorému ich Ježiš pozval. Pán učil modliť sa za Božie kráľovstvo (11, 2), ale oni si naopak myslia, že predstavuje kráľovstvo satanovo. Boží synovia a dcéry by mali pokorne prosiť, aby boli oslobodení od pokušenia (11, 4), ale oni nezabúdajú na to, aby Ježiša uvrhli do pokušenia a nasledovali satana, pokušiteľa. Ježiš učil prosiť Boha o odpustenie hriechov (11, 4), zatiaľ čo jeho protivníci Ho naliehavo obviňujú z hriechu služby Belzebulovi. Pán ich vyzval, aby prosili Otca o Ducha Svätého (11, 13), ale oni neprestávajú žiadať znamenie z neba, hoci Ho nevedia rozpoznať pred svojimi očami.
Na to, aby sme dokázali rozpoznať Pána, ktorý sa rád predstavuje bez okázalosti, je potrebné mať očistené oči srdca. Na to treba pokorne prosiť o Božiu pomoc, pretože nikto nie je oslobodený od slepoty a neschopnosti rozpoznať Božie veci, ako to vidíme v dnešnom evanjeliu. Satanovo kráľovstvo je kráľovstvom silného človeka, ktorý má mužov a ženy uväznených v tejto tvrdosti srdca, ktorá im bráni rozpoznať posolstvá, ktoré nám Pán adresuje.
Pápež František, citujúc svätého biskupa, povedal: „Spomínam si na vetu svätého Augustína: Timeo Iesum transeuntem (Serm., 88, 14, 13): Bojím sa, že Pán prejde okolo a ja ho nespoznám, že Pán prejde predo mnou v jednom z týchto malých, potrebných ľudí a ja si neuvedomím, že je to Ježiš. Bojím sa, že Pán prejde okolo a ja Ho nespoznám! Rozmýšľal som, prečo svätý Augustín povedal, aby som sa bál Ježišovho prechodu. Odpoveď sa, žiaľ, skrýva v našom správaní: pretože sme často roztržití, ľahostajní, a keď Pán prechádza blízko nás, prepásli sme príležitosť stretnúť sa s ním“ (František, Audiencia, 12-X-2016).
Posledná časť dnešného učenia poukazuje na niečo, čo nám môže pomôcť vyhnúť sa tvrdosti a slepote srdca. Ide o to, aby sme svoj život naplnili svetlom a silou Ducha Svätého, snažili sa zostať v jeho blízkosti, počúvať jeho podnety, zdieľať náklonnosť, viesť dialóg, modliť sa. Láskyplná Božia prítomnosť v duši je cesta, ktorá nám pomôže prekonať silného človeka a dosiahnuť srdce, ktoré je vždy otvorené a pripravené rozpoznať Pána, kdekoľvek sa nám ukáže.