Evanjelium (Lk 10, 13-16)

Ježiš povedal:

„Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám.

A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!

Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“

Komentár

Pán otvára svoje srdce nárekmi lásky. Po tom, čo pripravil sedemdesiatichdvoch zo svojich učeníkov na prvú apoštolskú misiu, ľutuje ich tvrdosť srdca a ich slepotu voči ohlasovaniu príchodu Božieho kráľovstva v tých mestách, ktoré boli svedkami toľkých veľkých zázrakov. Aby ich Pán vyburcoval, hovorí im o súde a pekle, o zavrhnutí tých, ktorí odmietajú pokoj, ktorý sa zjavil v Kristovi, našom Pánovi.

Aj dnes sme svedkami veľkých zázrakov, a to nielen v prípadoch blahorečenia či svätorečenia, ale aj v toľkých zázrakoch, ktoré Božia milosť koná v nás a v ľuďoch, ktorí sú nám blízki, a keby to tak nebolo, museli by sme zvolať: „Pane, aby som videl!“ (Mk 10, 51). Nech vidím zázraky, ktoré koná tvoje milosrdenstvo.

Je možné, že Kristus často prechádza okolo nás a hovorí k nám slovami priateľa alebo kňaza, a my mu nevenujeme pozornosť alebo pohŕdame tým, čo nám hovoria, pretože naše myšlienky sú inde. V takýchto prípadoch je dobré pamätať na to, čo nám Duch Svätý hovorí vo Svätom písme: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia“ (Hebr 3, 15), otvárajte Kristovi dvere dokorán.

Pánov hlas je charakteristický tým, že nás s jemnou požiadavkou vyzýva, aby sme v rôznych okamihoch nášho života ukázali svoje najlepšie ja. A robí to preto, lebo v hre je naše šťastie a šťastie druhých. Nie je to len zlá vôľa, ktorá spôsobuje zatvrdnutie srdca, ale aj nečinnosť, lenivosť, ktorá vedie k odmietaniu Božích požiadaviek tvrdošijným nie alebo slovami ako zajtra, potom, neskôr (porov. Svätý Josemaría, Cesta, bod 251).