Evanjelium (Lk 9, 18-21)
Keď sa Ježiš raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich:
„Za koho ma pokladajú zástupy?“
Oni mu odpovedali:
„Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“
„A vy ma za koho pokladáte?“ opýtal sa ich.
Odpovedal Peter:
„Za Božieho Mesiáša.“
Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal:
„Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Komentár
Dnešné evanjelium nám hovorí, ako bol Ježiš raz sám so svojimi učeníkmi. Ježiš sa podľa svojho zvyku modlil. Tieto chvíle modlitby s Majstrom sa museli apoštolom silno vryť do pamäti. Mnohé z týchto epizód sa odohrávali na otvorenom priestranstve. Ježiš sa bez hluku rozprával so svojím Otcom. Možno z času na čas zdvihol oči k výšinám.
Ticho bolo veľkolepé. Šepot vetra, prerušovaný ostrými listami borovíc; alebo vzdialené bľačanie oviec pasúcich sa na svahu; dokonca aj trepot vtákov v prchavých poryvoch vibroval vo vzduchu.
Medzitým učeníci s veľkou pozornosťou sledovali svojho Majstra a snažili sa napodobniť jeho sústredené a pokojné rozpoloženie a sprevádzať jeho vnútornú modlitbu. Judáš možno myslí na svoje drobné starosti a nepokojne čaká, kým sa skončí čas modlitby, zatiaľ čo mladý Ján sa pozerá na svojho Pána. Peter tiež sedí blízko Ježiša a možno rozjíma o zodpovednosti, ktorú naňho Majster kladie.
Zrazu krásny Ježišov hlas jemne preruší ticho a prerazí ho prenikavou otázkou adresovanou učeníkom, o veľkom tajomstve jeho identity, ktoré by sme mali všetci v tomto živote odhaliť: „Za koho ma pokladajú zástupy?“
Táto otázka všetkých vytrhne zo spomienok a zanechá ich zamyslených. Potom začnú Majstrovi rozprávať, čo o ňom a jeho identite počuli.
Keď skončia s ponúkaním rôznych verzií Ježiša, ktoré si ľudia vytvorili, s výrečným kontrastom sa ich pýta: „A vy ma za koho pokladáte? Vy, ktorí sa modlíte spolu so mnou, a preto dostávate dary, ktoré iní nemajú, za koho ma pokladáte?“
Potom zasiahne Petrov rozhodný hlas a preruší všetky pokusy: „Za Božieho Mesiáša“.
Priateľstvo s Ježišom si od nás vyžaduje podobnú rozhodnú, vierou naplnenú odpoveď ako od Petra: „Ty si Boží Mesiáš“. Aká užitočná je rada svätého Josemaríu: „Roznieť svoju vieru. — Kristus nie je postava z minulosti. Nie je spomienkou, čo sa stratila v dejinách. Kristus žije! Svätý Pavol hovorí: Jesus Christus heri et hodie: ipse et in saecula! — Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!“ (Cesta, bod 584). Toto isté presvedčenie, ukované v modlitbe, bude také silné, že zmení naše slová, skutky a návyky.