Evanjelium (Mt 19, 3-12)
K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali ho:
„Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“
On odpovedal:
„Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: ,Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?‘ A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“
Povedali mu:
„Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“
Odpovedal im:
„Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“
Jeho učeníci mu povedali:
„Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“
On im povedal:
„Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
Komentár
Táto otázka, ktorú Ježišovi položili niektorí farizeji, je veľmi aktuálna. Zdá sa, že podobne ako dnes, aj v starovekých dobách a kultúrach bol rozvod na dennom poriadku, a to dokonca „z akéhokoľvek dôvodu“. Vo vzdialenejšej minulosti musel byť taký rozšírený, že dokonca Mojžiš v Izraeli musel prijať zákon, aby ho obmedzil ako menšie zlo. Ježiš sa však vo svojej odpovedi nevracia do minulosti, ale k počiatku všetkého, keď sám Boh ustanovil nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou. Vzorom tejto zmluvy bude Božia vernosť svojmu ľudu. Takto to vyjadruje prorok: „Zasnúbim si vás so sebou naveky, zasnúbim si vás so sebou v spravodlivosti a v práve, v láske a v milosrdenstve. Zasnúbim si vás vo vernosti a spoznáte Pána“ (Oz 2, 21-22). Výraz „okrem smilstva“ nevyjadruje, že nevera by mohla byť dôvodom na rozvod. Výraz použitý v gréčtine, pôvodnom jazyku evanjeliového textu, sa vzťahuje skôr na nezákonný zväzok, ktorý sa nedá vyliečiť (napr. incest), a preto sa musí rozviesť. Nebola by to výnimka z nerozlučiteľnosti.
Stvoriteľ chce a požehnáva manželstvo pre šťastie manželov a detí a pre dobro celého ľudského spoločenstva. Je to Božie povolanie a ako také si vyžaduje rozlišovanie, prípravu a odhodlanú vôľu hľadať dobro toho druhého a rodiny, vytrvať deň čo deň vo vzájomnej láske. To všetko s pomocou Božej milosti, aby sme prekonali ťažkosti na tejto ceste. Mohli by sme povedať, že Ježiš „trpí“ pri každej nevere a rozchode: „Pán je svedkom medzi tebou a medzi manželkou tvojej mladosti, (...) ona je tvoja spoločnica a zmluvná manželka. Či ich neutvoril jeden, keď mu zvýšilo ducha? A čo chce ten jeden? Božie semeno!“ (Mal 2, 14-16).
Môžeme si predstaviť dom v Nazarete: tam bol Ježiš ako dieťa a dospievajúci svedkom jemnej lásky Márie a Jozefa. Vo svojom dokonalom človečenstve „rástol v múdrosti, veku a milosti pred Bohom a ľuďmi“ (Lk 2, 52) pod ochranou príkladu svojich rodičov.