Evanjelium (Mt 13, 54-58)
Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili:
„Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“
A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal:
„Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“
A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
Komentár
Ježiš sa vracia do svojho rodného mesta, do Nazareta. Miesto jeho detstva a mladosti. Tam, kde sa od Jozefa naučil remeslu.
Je to aj miesto viery, domov Márie a Jozefa. Miesto na svete, kde sa Slovo stalo telom vďaka žene, ktorá sa ponorila do Božieho plánu, a mužovi, ktorý sa odvážil snívať Božie sny.
A je to aj miesto nevery. Ježiš sa vracia do svojho mesta a stretáva sa s mužmi a ženami, ktorí neotvárajú dvere jeho vykupiteľskému dielu, pretože uviazli v úzkom, malom, obmedzenom pohľade. Nie sú schopní vidieť v Ježišovi Božieho Syna.
Ľudia sú ohromení Ježišovými zázrakmi. „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc?“ pýtajú sa s obdivom. Zároveň však Ježiša napasujú do svojej úzkej a chudobnej schémy, do svojho horizontálneho videnia života: je to syn Jozefa a Márie, jeden z nás, len jeden z nás, len jeden z mnohých ďalších.
Nechcú v Ježišovi vidieť Božieho Syna, proroka, ktorý hovorí v mene Boha.
V istom zmysle sa nám môže stať to isté, keď sa pozrieme na svoj život. Aby sme sa stali sami sebou, musíme v našom horizontálnom rozmere, v našom každodennom živote objaviť svoju skutočnú identitu: sme Božie deti, povolané hovoriť v Božom mene.
Naše rodinné vzťahy, naša práca, naše vlastnosti a talenty, naše priateľstvá, naša história nestačia na to, aby vysvetlili, kto sme. Potrebujeme vstúpiť do vertikálneho rozmeru. Žiť v tomto svete ako tí, kým skutočne sme: Božie deti.
V našej rodine, v našej práci a každodenných povinnostiach, v našich priateľstvách, kdekoľvek žijeme, sme Božími deťmi, hovoríme v Božom mene, všetko napĺňame Božím menom, sprítomňujeme pohľad a hlas Ježiša Krista.
Sme viac, než sa na prvý pohľad zdá. Sme obdivuhodným Božím dielom. V našom živote žiari všetka láska, ktorou nás Boh stvoril, a celá naša schopnosť povedať mu každý deň áno.