Evanjelium (Mt 13, 18-23)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Komentár
Podobenstvo o rozsievačovi nazval pápež František „matkou“ všetkých podobenstiev, pretože nám hovorí o dvoch základných veciach: o počúvaní Božieho slova a o tom, ako pôsobí Božie srdce, ktoré rozsieva svoje semeno vo všetkých ľuďoch bez rozdielu (porov. Anjel Pána, 12-VII-2020).
Je to však aj jedno z tých podobenstiev, v ktorých máme k dispozícii nielen jeho rozprávanie, ale aj vysvetlenie, ktoré nám ponúka sám Ježiš. On nám pri odhaľovaní Otcovho srdca umožňuje nazrieť do svojho vlastného srdca s túžbou lepšie sa pripraviť a stať sa úrodnou pôdou.
Ako si môžeme všimnúť, Pán varuje pred tromi prekážkami, ktoré bránia harmonickému rozvoju božského semena v našej duši: nerozumieť, nemať koreň, žiť zaujato a zvedene. Tieto tri scenáre môžu nakoniec udusiť Slovo, ktoré by mohlo naplniť náš život radosťou. Udusiť a premeniť ho na neplodný život.
Po prvé, nerozumieť. Je zrejmé, že Ježiš nemá na mysli nemožnosť obsiahnuť Božie tajomstvá: napríklad Svätú Trojicu nikdy úplne nepochopíme. Pán má na mysli vnútorný postoj. Ak v našom živote chýba dispozícia študovať veci, venovať hodiny lepšiemu poznaniu viery, prijať plodnosť mlčania, sotva budeme schopní priniesť očakávané ovocie. Zostaneme v povrchnosti, v hluku, v ideológii.
Po druhé, nemať žiadne korene. Je to ako sen, ktorý mal kedysi svätý Josemaría: ľudia, ktorí chcú byť svätí, ale nemajú vnútorný život, prechádzajú svetom neisto, neurčito, ako človek, ktorý cestuje lietadlom, ale vezie sa na krídlach (porov. Boží priatelia, bod 18). Bez modlitby, bez Eucharistie, bez sviatostí, bez zbožnosti nemôže byť žiadne ovocie.
Po tretie, žiť zaujato a zvedene. Ani tí z nás, ktorí chcú nasledovať Krista, nie sú oslobodení od pokušenia márnivosti, bohatstva, úspechu, luxusu, túžby po finančnom zabezpečení. Ľahko môžeme zabudnúť, že ovocie našej práce je pre Boha a že zvyšok je prach a popol.
Preto nie je nič lepšie ako obrátiť sa k úrodnej pôde par excellence: k Presvätej Bohorodičke. Ona svojou materinskou trpezlivosťou dokáže v našom živote vykoreniť všetko, čo bráni Slovu prinášať ovocie. Niekedy to bude bolieť, ale je to nevyhnutné: nemôžeme zabúdať, že „ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane neplodné“ (Jn 12, 24).