Evanjelium (Mt 11, 16-19)

Ježiš povedal zástupom:

„Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov:

,Pískali sme vám, a netancovali ste;

nariekali sme, a neplakali ste.‘

Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ,Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ,Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

Komentár

V tomto úryvku evanjelia Ježiš vyčíta tým, ktorí počúvali jeho kázanie a videli jeho správanie, že nič z toho, čo robil, sa im nezdalo správne: obvinili Jána, že „nejedol ani nepil“, a Ježiša, že je „pažravec a pijan“. Ježiš preto na záver poukáže na svoje „skutky“ (v. 19): práve tie dokážu pravdivosť jeho bytia a jeho poslania.

Niekedy sa naše srdce môže podobať na srdce týchto Pánových súčasníkov, ak nemáme v srdci hlboké odhodlanie plniť Božiu vôľu. Ak nám toto vnútorné odhodlanie chýba, nikdy nebude v modlitbe ani v argumentoch dosť svetla, ktoré by nám pomohlo nasledovať Božiu vôľu.

Naopak, keď naozaj chceme, aby sa v našom živote naplnila Božia vôľa, ako ľahko sa v modlitbe odhodláme vykoreniť to, čo nefunguje a o čom vieme, že Boha uráža. A vzniká aj túžba rásť vo veľkorysosti a v láske k Bohu; budeme mať dosť svetla, aby sme sa úplne odovzdali do Božej vôle.