Evanjelium (Mk 12, 28-34)

Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho:

„Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“

Ježiš odpovedal:

„Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“

Zákonník mu vravel:

„Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ,Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ,milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“

Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu:

„Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“

A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

Komentár

„A už sa ho nik neodvážil vypytovať“.

Takto sa končí dnešné evanjelium po Ježišovom stretnutí so zákonníkom, ktorý sa Ho pýta, aké je hlavné prikázanie, to najdôležitejšie, to, ktoré dáva zmysel životu človeka.

Ježiš Kristus neodpovedá teóriou, argumentáciou alebo informáciou. Pre neho je toto prikázanie životom, konkretizuje sa v spôsobe života.

Na jeho pochopenie je potrebné urobiť skok, prejsť do inej dimenzie: od uvažovania k stretnutiu.

Milovať Boha a druhých znamená stretnúť sa s Bohom a druhými, vytvoriť im priestor, aby sa Boh a druhí stali základom nášho vlastného života.

A práve preto mlčia, pretože sa možno neodvážia urobiť tento krok.

Jedna vec je stretnúť človeka, ktorý hovorí o Božej Láske, a druhá vec je stretnúť človeka, ktorý je vtelenou Božou Láskou; a ktorý nás chce priviesť na túto úroveň, na túto logiku Lásky, bezpodmienečnej odovzdanosti.

Láska si vyžaduje všetko: celé srdce, celú dušu, celú myseľ, všetky sily.

Ježiš Kristus sa predstavuje ako vtelená Božia Láska, ktorá sa úplne dáva, ktorá miluje bez výhrad. On je telom tohto prikázania.

V Eucharistii Ho jeme, aby sme túto úplnosť mali v srdci, aby sme v ňom mohli milovať bez obmedzení a priemernosti.