Evanjelium (Mt 5, 20-26)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že otcom bolo povedané: ,Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ,Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ,Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“

Komentár

Ježiš Kristus neprišiel zrušiť zákon, ale naplniť ho. S Ním a v Ňom prestáva byť život kresťana životom plným záväzkov, povinností a praktík a stáva sa životom plným sebadarovania a plnohodnotného šťastia.

A tak sa príkaz „Nezabiješ!“ obohacuje. Je zaujímavé všimnúť si, že čím menší je priestupok, tým väčšiemu tribunálu človek čelí a tým väčší trest mu je uložený. Naplnenie hnevom privádza človeka na súd, ktorý bol tribunálom predvídaným pre toho, kto vraždil; ten, kto uráža, podlieha Veľrade, čo je prísnejší súd ako ten prvý; preklínanie prináša so sebou pekelný oheň; a napokon mať niečo proti bratovi znamená byť mimo spoločenstva s Bohom.

Ježiš Kristus vyvolal údiv, keď takto hovoril. Robí to však preto, aby poukázal na koreň problému, na to, o čo skutočne ide: spoločenstvo s Bohom prechádza cez spoločenstvo s ľuďmi.

Nezabíjať neznamená neubližovať druhému, ale usilovať sa o spoločenstvo s druhým, skutočne vstúpiť do jeho života, niesť život druhého na vlastných pleciach.

Neexistuje stredná cesta. Buď je život druhého radikálne milovaný, alebo je zničený. Buď sa teším z prítomnosti a života druhého, alebo ho odmietam, eliminujem, odsúvam z cesty.

To je život, ktorý nám ponúka Ježiš Kristus, to je plnosť: byť v živote druhého. Tešiť sa z ich úspechov, z ich talentov a schopností, z ich radostí, z ich projektov; kráčať s nimi v ich neúspechoch, v ich smútku, v ich bolesti. Úplne ich prijať; odpustiť im a prijať ich odpustenie.

Nový spôsob života. Za hranicami seba samého.