Evanjelium (Mt 4, 12-17.23-25)
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“
Od tej chvíle začal Ježiš hlásať:
„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska.
Komentár
Včera sme slávili Zjavenie Pána. Mudrci z Východu, ktorí spozorovali hviezdu židovského kráľa, sa rozhodli vydať na cestu a hľadať Svetlo sveta. Našli ho na skromnom mieste: v Betleheme. A vedeli, ako ho rozpoznať. Prorok Izaiáš veľa hovoril o tom Svetle, ktoré rozptýli všetku tmu a uskutoční najhlbšie nádeje, ktoré sa ukrývajú v každom ľudskom srdci. Evanjelium dnešnej svätej Omše nám opäť hovorí o tomto Svetle, Ježišovi, ktorý sa usadil v Galilei pohanov, v Kafarnaume, aby osvietil tých, ktorí ležali v krajine smrti.
Svetlo je podmienkou života. A toto prirodzené pozorovanie nám hovorí o skutočnosti, ktorá presahuje čisto prirodzené veci. V Galilei sa uctievali pohanskí bohovia. Títo bohovia však neboli schopní dať život, priniesť svetlo, uspokojiť srdcia. Neprítomnosť pravého Boha, živého Boha, nás vždy vrhá do tmy, ktorá sa síce môže javiť ako svetlo, ale v skutočnosti nás uzatvára do seba. Kristus prišiel, aby nám ukázal cestu života, a urobil to znameniami a slovami, uzdraveniami, ktoré symbolizujú nový život, ktorý opúšťa obmedzenia choroby a smrti, a mocou evanjelia.
Vianoce sú mimoriadne vhodným časom na to, aby sme sa sústredili na to, čo je rozhodujúce, na Svetlo, ktoré vidíme v Betleheme, a všetko ostatné zrelativizovali, zhasli, ako keď sa v kostole premieta najdôležitejšie svetlo na svätostánok. Tam je pokrm, ktorý premieňa, ktorý dáva Život. V slove ohlasovanom pri svätej Omši zakúšame silu evanjelia, ktorá otvára srdcia, ktorá osviežuje myseľ, ktorá posilňuje vôľu, ktorá nás napĺňa nádejou, ktorá nás pobáda k láske. Je to slovo, ktoré vo svojej skromnej podobe obsahuje všetku Božiu moc. Mudrci z Východu boli pozorní na znamenia a našli Svetlo. A pozornosť je obrátenie. K tomu sme dnes pozvaní aj my. Len srdce, ktoré je čisté a plné túžby, sa môže pri počúvaní Slova stretnúť so Svetlom, ktoré mu prichádza v ústrety.