Evanjelium (Mt 28, 16-20)
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im:
„Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Komentár
Dnes, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, Cirkev v liturgii ohlasuje koniec Matúšovho evanjelia. Tento krátky úryvok rozpráva o Božom príkaze získavať učeníkov zo všetkých národov a krstiť ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého (v. 19-20).
Ako povedal svätý Josemaría, „Najsvätejšia Trojica si zamilovala človeka (...), vykúpila ho z hriechu (...) túži skutočne prebývať v našej duši“ (Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 84). Preto Ježiš Kristus posiela svojich učeníkov evanjelizovať a krstiť v mene troch božských Osôb, pretože si chce urobiť príbytok (porov. Jn 14, 23) v každom srdci, ktoré mu slobodne otvorí svoje dvere (porov. Zjv 3, 20).
Aby sme pri plnení tohto príkazu neochabovali, Ježiš nám pripomína, že on už dostal všetku moc na nebi i na zemi (v. 18). Výrazom nebo a zem chce biblický jazyk vyjadriť celú stvorenú skutočnosť: Ježiš je všemocný všade, vo viditeľnom i neviditeľnom. Jeho moc a sila môže zasiahnuť každý kút, každé prostredie a každé srdce.
Táto pravda o Kristovom triumfe môže prenikať stále hlbšie do našej duše, až nás naplní tou veľkou dôverou a istotou, ktorej sa tešili svätí: aj keď sa niekedy zdá, že zlo sa šíri ľahko, Boh naďalej účinne pôsobí vo všetkých ľuďoch a čaká na našu slobodnú spoluprácu, aby ich vykúpil a zmenil.
Týmto tajomným oznámením, ktoré Ježiš urobil: „Bola mi daná všetka moc“, sa zjavilo naplnenie proroctiev Starého zákona, najmä knihy Daniel, podľa ktorých Syn človeka dostane vládu, česť a kráľovstvo a v ktorých bolo oznámené, že mu budú slúžiť všetky národy, krajiny a jazyky (Dn 7, 14 a nasl.).
Božia moc však nemá v úmysle premôcť malosť človeka a podriadiť ho otrockej podriadenosti až po jeho zrušenie, ako si mnohí myslia a odmietajú kvôli tomu Boha. Naopak, také je Pánovo víťazstvo nad hriechom a smrťou, že povyšuje ľudí, aby ich urobil schopnými milujúceho a dôverného vzťahu s ním ako s jeho deťmi a chrámami jeho božskej prítomnosti.
A Ježišovo víťazstvo je také veľké, že sa odváži zveriť, akoby svojim učeníkom, nesmiernu úlohu osvietiť celý svet pravdou evanjelia a milosťou krstu; a naučiť všetky národy tomu, čomu ich učil Boží Syn.
Ježiš dáva aj prísľub, ktorý nás napĺňa istotou: „A vedzte, že ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (v. 20). Lebo, ako vysvetľuje pápež František, „sami, bez Ježiša, nemôžeme urobiť nič! V apoštolskej práci naše sily, naše prostriedky, naše štruktúry nestačia, hoci sú potrebné. Bez Pánovej prítomnosti a moci jeho Ducha je naša práca, aj keď je dobre organizovaná, neúčinná. A spolu s Ježišom nás sprevádza Mária, naša Matka. Ona je už v Otcovom dome, je Kráľovnou neba, a preto ju v tomto čase vzývame; ale keďže Ježiš je s nami, kráča s nami, je Matkou našej nádeje“ (František, Homília, 1-VI-2014).