Evanjelium (Mt 11, 2-11)
Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa:
„Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
Ježiš im odpovedal:
„Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“
Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi:
„Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané:
,Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou
a on pripraví cestu pred tebou.‘
Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“
Komentár
Tento text z evanjelia, ktorý zodpovedá tretiemu adventnému týždňu, nás pozýva, aby sme sa pripravili na stretnutie s Pánom pod vedením kázania Jána Krstiteľa.
Osoba a posolstvo Jána hlboko zapôsobili na ľudí z Judei. V tej dobe vzbudila vlna mesiášskych nádejí túžbu po rýchlom spasiteľnom zásahu Boha v prospech svojho ľudu. Po storočiach, počas ktorých Pán neposlal žiadneho proroka, strohá osobnosť Jána a jeho výzva k obráteniu ho oprávňovali ako posla Pána. Najmä keď nehľadal pre seba žiadnu hlavnú úlohu, ale ohlasoval nové a skoré božie zasiahnutie do dejín prostredníctvom niekoho väčšieho ako on, ktorého príchod bol bezprostredný.
Ján je ten, o ktorom je napísané v Starom zákone: „Hľa, posielam svojho posla pred tebou, aby ti pripravil cestu“. Prvá časť vety je prevzatá z knihy Exodus (Ex 23, 20) a v prvom rade sa týka Mojžiša, ktorého Pán poslal, aby strážil a viedol svoj ľud na púti cez púšť na ceste do zasľúbenej zeme. Druhá časť vety pochádza z prepracovania Malachiáša z tohto úryvku z Exodu, v ktorom týmto poslom už nie je Mojžiš, ale niekto, kto príde po ňom, ale kto bude mať tiež za úlohu pripraviť veľký božský zásah: „Hľa, posielam svojho posla, aby mi pripravil cestu“ (Mal 3, 1). Oba biblické texty ohlasujú blížiaci sa spasiteľný zásah Boha, ktorý prichádza súdiť a spasiť, a vyzývajú nás, aby sme otvorili dvere svojho srdca, aby mohol vojsť a uzdraviť ho, keď príde. Tieto slová, ktoré živili nádej mnohých generácií veriacich mužov a žien v Božom ľude, sa stali skutočnosťou v Ježišovi po ohlasovaní Jána Krstiteľa.
Keď ich čítame dnes, pár dní pred oslavou narodenia Božieho Syna, ktorý sa stal človekom v Betleheme, posilňujú aj našu nádej a vyzývajú nás, aby sme sa dôkladne pripravili na to, že mu otvoríme svoje srdcia, aby mohol vojsť a usadiť sa v nich.
Čo sa stalo s tými, ktorí v tom čase nasledovali Jánovo kázanie o pokání a prijali Ježiša? To, čo všetci mohli vidieť: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (v. 5). Mohli zažiť uzdravujúci, premieňajúci a oživujúci účinok Božieho konania v každom z nich.
Zároveň tí, ktorí sa nechajú uzdraviť a premeniť Pánom, budú jeho takými dobrými priateľmi, že sami budú môcť ísť po svete a zasievať ten pokoj a tú nádej, ktoré zasieval Majster na svojich cestách po zemi. Tak to videl svätý Josemaría: „Tieto zázraky Pán naďalej koná prostredníctvom vašich rúk: ľudia, ktorí nevideli, a teraz vidia; ľudia, ktorí neboli schopní hovoriť, lebo mali nemého diabla, a teraz ho vyháňajú a hovoria; ľudia neschopní pohybu, chromí pre veci, ktoré neboli ľudské, a teraz prelomili tú nehybnosť a konajú cnostné a apoštolské skutky. Iní, ktorí vyzerajú, že žijú, ale sú mŕtvi, ako Lazár: Iam fatet, quatriduanus est enim“(Jn 11, 39). Vy, s Božou milosťou a svedectvom svojho života a svojho učenia, svojimi rozvážnymi a nerozvážnymi slovami, ich privádzate k Bohu a oni ožívajú“ (En diálogo con el Señor, Rialp: Madrid, 2017, kap. 15, bod 5f).