Evanjelium (Mt 5, 1-12a)
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Komentár
Dnes si Cirkev pripomína všetkých, ktorí na svojej pozemskej ceste žili v priateľstve s Bohom, a tak vstúpili do jeho slávy. Niektorí svätí sú vyzdvihovaní na oltáre ako vzory cností a lásky k Bohu. Mnohí iní však deň čo deň zanechávali stopy svätosti, ktoré možno zostali ľudským očiam nepovšimnuté, ale ktoré nikdy neuniknú pozornému a láskyplnému Božiemu pohľadu.
„Všetci svätí sú sviatkom diskrétnej, jednoduchej svätosti,“ poznamenal Fernando Ocáriz, prelát Opus Dei. „Svätosť bez ľudského lesku, ktorá akoby nezanechávala stopy v dejinách; a ktorá napriek tomu žiari pred Pánom a zanecháva vo svete sejbu Lásky, z ktorej sa nič nestratí“ (Správa od preláta, 1-XI-2017).
Ako evanjelium pre svätú Omšu v tento deň Všetkých svätých si liturgia vybrala úryvok z blahoslavenstiev podľa svätého Matúša, akoby chcela zdôrazniť, že sú ekvivalentom svätosti, a to tak tej, ktorá sa takpovediac preslávi a je určená niektorým, ako aj tej, ktorá sa naplno prejaví až v nebi.
Evanjeliá zaznamenávajú dve verzie Ježišovej reči o blahoslavenstvách: Lukášovu so štyrmi blahoslavenstvami a štyrmi žalmami a Matúšovu, ktorou sa dnes zaoberáme a ktorá obsahuje deväť blahoslavenstiev. Matúš ukazuje Ježiša, ako učí ľudí sediac na vrchu, čo pripomína Mojžiša, ktorý dal Izraelitom tabule Zákona po tom, čo stál na vrchole hory Sinaj s Bohom. Ježiš zostupuje na zem a učí s autoritou, aby tento prvý zákon uviedol do plnosti a vyzýva ľudí: „buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48).
Každé z blahoslavenstiev so svojím rozporuplným jazykom dalo v dejinách Cirkvi podnet k početným komentárom. Katechizmus formou syntézy vysvetľuje, že predovšetkým „blahoslavenstvá vykresľujú tvár Ježiša Krista a opisujú jeho lásku“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod 1717). Ježiš je hlavným blahoslaveným preto, že žil na zemi v láskyplnom spojení s Otcom, čo je najväčšia radosť, nad všetky súženia.
Preto sú blahoslavenstvá kompendiom svätosti a výzvou k svätosti, pretože „objasňujú charakteristické skutky a postoje kresťanského života; sú paradoxnými prisľúbeniami, ktoré udržiavajú nádej v utrpeniach; zvestujú požehnania a odmeny, ktoré učeníci už tajomným spôsobom dostávajú; začali sa uskutočňovať v živote Panny Márie a všetkých svätých“ (Ibid.).
Ježiš nás podľa slov pápeža Františka pozýva „vydať sa na cestu blahoslavenstiev. Nejde o to, aby sme robili mimoriadne veci, ale aby sme každý deň kráčali po tejto ceste, ktorá nás vedie do neba, ktorá nás vedie k našej rodine, ktorá nás vedie domov. Dnes teda zahliadneme našu budúcnosť a oslávime to, pre čo sme sa narodili: narodili sme sa, aby sme už nikdy nezomreli, narodili sme sa, aby sme sa tešili z Božieho šťastia! Pán nás povzbudzuje, a kto sa vydá na cestu blahoslavenstiev, hovorí: Radujte sa a plesajte, lebo vaša odmena bude veľká v nebi (Mt 5, 12). Nech nám svätá Bohorodička, Kráľovná svätých, pomáha odhodlane kráčať po ceste svätosti! Nech Ona, ktorá je nebeskou bránou, privedie našich zosnulých milovaných do nebeskej rodiny“ (František, Anjel Pána, 1-XI-2018).