Evanjelium (Lk 5, 12-16)
Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho:
„Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“
On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal:
„Chcem, buď čistý!“
A malomocenstvo z neho hneď zmizlo. A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale:
„Choď,“ povedal, „ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“
No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
Komentár
Svätý Lukáš nám dnes rozpráva o uzdravení malomocného. Príbeh obsahuje niekoľko významných detailov. Na jednej strane úbohý chorý trpel veľmi pokročilým zhubným procesom, pretože bol „pokrytý malomocenstvom“. Môžeme si predstaviť mieru fyzického a morálneho utrpenia tohto človeka. Nielenže trpel ranami a nepríjemnými pocitmi po celom tele, ale trpel aj smútkom z odlúčenia a samoty, a to kvôli nákazlivej povahe svojej choroby, ktorú mohli potvrdiť ako vyliečenú len kňazi.
Evanjelista tiež dodáva, že tento muž neprosil o pomoc len tak, ale „padol pred Ježišom na zem a prosil ho“. Je to dojímavé gesto plné pokory. Tento človek, ktorý sa skláňa pred Pánom, si uvedomuje svoju vlastnú núdzu a zraniteľnosť, preto prosí s úprimnosťou a jednoduchosťou.
Viera tohto chorého človeka je zarážajúca. Možno trpel už mnoho rokov. Ale ani vážnosť jeho situácie, ani možné predĺženie utrpenia neoslabujú jeho dôveru v Majstra z Galiley: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Sám kladie jedinú podmienku uzdravenia: Ježiš chce, aby bol uzdravený. A chorý je uzdravený Ježišovým milosrdným srdcom prostredníctvom fyzického gesta: „dotkol sa ho“. Čin, ktorý ukazuje blízkosť, pochopenie a moc.
Hoci Ježiš musel vykonať stovky či dokonca tisíce uzdravení, je logické, že práve táto scéna sa dostala do evanjelií. V skutočnosti „malomocný typicky predstavuje ľudský rod oslabený hriechom“ (Catena aurea, ad loc). Z jeho gest sa môžeme naučiť obracať sa na Pána s rovnakou pokorou, dôverou a úprimnosťou, aby sme získali liek na všetky naše slabosti.
Kristus je „Lekárom a vylieči naše sebectvo, ak dovolíme, aby jeho milosť prenikla až do hĺbky našej duše. Ježiš nás vystríhal, že najhoršou chorobou je pokrytectvo, pýcha, ktorá nás vedie k maskovaniu svojich vlastných hriechov. Voči lekárovi je nevyhnutná absolútna úprimnosť, úplné vyznanie pravdy a slová: Domine, si vis, potes me mundare —Pane, ak chceš — a ty vždy chceš —, môžeš ma očistiť (Mt 8, 2). Poznáš moje nedostatky, cítim tieto a tieto príznaky, trpím týmito ďalšími slabosťami. A jednoducho mu ukážeme svoje rany, a aj hnis, ak sa objaví. Pane, ty, ktorý si uzdravil toľko duší, daj, keď ťa mám v srdci alebo keď na teba hľadím vo Svätostánku, nech v tebe uznávam božského Lekára“ (Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 93).