Evanjelium (Lk 5, 27-32)

Ježiš videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho a povedal mu:

„Poď za mnou!“

On vstal, opustil všetko a išiel za ním. Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom:

„Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“

Odpovedal im Ježiš:

„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“

Komentár

Môžeme odôvodnene predpokladať, že Matúš si vzhľadom na svoje sociálne a ekonomické postavenie mohol dovoliť lekára, ak by ho potreboval. V skutočnosti sa v evanjeliu píše, že po stretnutí s Ježišom „mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu“. Takéto výdavky si mohli dovoliť len bohatí ľudia.

Ale Matúš, aj keby vynaložil všetko svoje bohatstvo, nikdy by sa nemohol pokúsiť vyliečiť svoje srdce. Nie pre nedostatok peňazí, ale preto, že choroba jeho srdca nebola fyzická, ale duchovná.

Božie milosrdenstvo je bezpodmienečné. Odpustenie, rovnako ako lásku, si nemožno kúpiť. Ticho, dokonca aj zabudnutie sa dá získať, ale odpustenie nie.

Boh neurčuje cenu za odpustenie, ale stanovuje podmienku: ľútosť. Ale ani to nemusí byť dokonalé, ako vidíme v podobenstve o márnotratnom synovi. Stačí túžba vrátiť sa a prvý krok na ceste domov.

V tomto pôstnom období nás Cirkev pozýva k obráteniu. K návratu domov. Aby sme sa vydali na cestu späť k Bohu. Obrátiť sa, nechať všetko za sebou a vydať sa na cestu.

Svätí nás učili, že túto cestu domov prekonávame počas života mnohokrát. Vlastne aj mnohokrát za deň. Výzva k obráteniu je neustála, rovnako ako hlboká túžba po šťastí a sebadarovaní, ktorá bije v hĺbke nášho srdca.

Pristupovanie k sviatosti pokánia a ukazovanie našich rán Pánovi v jednoduchosti, aby ich uzdravil, nám pomôže ľahšie a radostnejšie pokračovať na tejto ceste života.