Evanjelium (Mk 8, 1-10)

V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im:

„Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“

Jeho učeníci mu odvetili:

„Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“

Opýtal sa ich:

„Koľko máte chlebov?“

Oni odpovedali:

„Sedem.“

Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.

Komentár

Aká to bola sila Ježišovho slova, dobroty, ktorú vyžaroval, a nádeje, ktorú vlieval, a ktorá zachvátila zástup! Išli za ním bez toho, aby počítali svoje zásoby. Niektorí dokonca prišli zďaleka, aby si Ho vypočuli. Títo ľudia nás učia, aby sme svoju túžbu lepšie poznať Pána pretavili do činov. Je pravda, že možno ešte presne nechápu nadprirodzený význam svojho poslania, ale vedia, ako vložiť obetu do toho, čo má zmysel.

Ježiš s nimi úprimne súcití. Ukazuje, že nie je len vodcom, ktorý sa usiluje o uskutočnenie abstraktného ideálu, ale že sa na každého človeka pozerá konkrétne. Dal im potravu svojho učenia a teraz im dá navyše aj fyzickú potravu, aby nepoomdlievali. My, ktorí chceme byť Pánovými apoštolmi, sa môžeme z tohto detailu naučiť starať sa o každého človeka v jeho jedinečnosti: láska, ktorú do nás vkladá Boh, nás pobáda starať sa o duchovné a telesné zdravie druhých. Božia láska sa prejavuje aj v tých najhmotnejších detailoch.

„I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín“ (v. 8). Zázrak, ktorý koná Pán, sa vyznačuje hojnosťou. Tí, čo išli za ním – a my s nimi –, dostávajú dostatočné potvrdenie, že Ježiš neopúšťa tých, ktorí na neho vsadili.