Evanjelium (Lk 20, 27-40)
K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
„Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“
Ježiš im povedal:
„Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ,Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“
Tu niektorí zákonníci povedali:
„Učiteľ, dobre si to povedal.“
A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
Komentár
Mnohé udalosti v Ježišovom živote v nás zanechávajú často nepríjemný dojem „bláznovstva“ tých, ktorí Ho prišli počúvať a klásť mu otázky. Tento výraz „bláznovstvo“ patrí do tradície múdrosti, o ktorej svedčí viacero kníh Starého zákona. Blázon je ten, kto sa uzatvára pred zjavným, pred tým, čo má pred sebou. Ten, kto nie je ochotný počúvať. Ten, kto je presvedčený, že veci sú také, ako si myslí, že sú. Alebo že by mali byť také, ako si myslí on! A preto žije vo svete, ktorý je čiastočne fikciou. Žije v klamstve.
Evanjelium dnešnej svätej Omše nám predstavuje niektorých saducejov. Ich otázka Pánovi odhaľuje malosť ich sŕdc. Táto malosť sa odráža v ich tvrdohlavosti zostať pri litere Mojžišovho zákona alebo pri tom, čo z tejto litery pochopili, bez toho, aby otvorili svoje srdce tomu, čo Boh zjavil v tom istom zákone, aj keď ešte v nejasnej podobe, ale k čomu sa môžu dostať tí, ktorí sú otvorení Bohu a majú pokorné srdce. Pre nich bolo vzkriesenie nepredstaviteľné, a to aj kvôli ich poňatiu manželstva. Ale sám Ježiš im hovorí, že aj keď nedokážu pochopiť, ako budú ľudia, ktorí sa tu zosobášili, žiť v posmrtnom živote, samotný Zákon im hovorí, že Boh je Bohom živých.
Medzi rôznymi ponaučeniami, ktoré môžeme z tohto úryvku vyvodiť, vyniká jedno základné: do poznania Božieho tajomstva môžu vstúpiť len tí, ktorí sú otvorení a počúvajú, ktorí sa pokorne pýtajú, ktorí prijímajú Krista, ktorí Ho milujú. Božie tajomstvo presahuje naše chápanie, ale určite je neprekonateľnou stenou pre tých, ktorí sa nechcú otvoriť, aby pochopili to, čo ich presahuje. Tí, ktorí uzatvárajú Boha a božské skutočnosti do toho, čo dokáže obsiahnuť ľudský rozum, v domnení, že žijú v realite, žijú mimo nej. K Bohu sa možno priblížiť len s otvoreným srdcom. Na týchto dobrých dispozíciách postaví s vierou, nádejou a láskou cestu láskyplného poznania a plnosti života.