Evanjelium (Lk 13, 1-9)

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal:

„Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“

A povedal toto podobenstvo:

„Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. 9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“

Komentár

Ježišova výzva k osobnému obráteniu je stále naliehavá. Ježišovi poslucháči si mysleli, že príčinou niektorých nešťastí a nespravodlivostí sú hriechy tých istých obetí. Dokonca aj jeho vlastní učeníci prejavili rovnakú mentalitu, keď videli človeka, ktorý sa narodil slepý: „Rabbi, kto zhrešil, tento človek alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ (Jn 9, 2). Urobili zo seba neúprosných sudcov svedomia iných. Ježiš im však tento postoj vyčíta, lebo neskúmajú svoj vlastný život, nepoznajú stav svojej duše, preto sa neobrátili.

Obrátenie znamená obrátiť sa k Bohu a v jeho svetle spoznať vlastný hriech a začať nový život podľa slov žalmu: „Zmiluj sa nado mnou, Bože môj, podľa svojho milosrdenstva, podľa svojho veľkého súcitu zotri moje previnenie (...) uznávam svoje previnenie a môj hriech je ustavične predo mnou“ (Ž 51, 3.5). „Ježiš Kristus je tvárou Otcovho milosrdenstva“, pripomenul pápež František, keď vyhlásil Mimoriadne jubileum milosrdenstva (Misericordiae vultus, bod 1).

Ježišovo podobenstvo nám hovorí o Božej trpezlivosti. Majiteľ figovníka zasadeného vo vinici čaká už tri roky, kým strom prinesie ovocie, a je ochotný čakať aj štvrtý rok, pretože vinohradník mu sľúbil, že urobí všetko pre to, aby ďalšia úroda nebola neúrodná. Vskutku, „Pán je milosrdný a milostivý, pomalý v hneve a oplýva vytrvalou láskou“ (Ž 103, 8). Táto Božia trpezlivosť však nemôže byť ospravedlnením pre odkladanie obrátenia, pre neschopnosť znova a znova sa obracať k prameňom Božej milosti: k sviatostiam, k Božej miazge, ktorá nasiakne a oživí našu dušu a urobí z nás osoby prinášajúce ovocie.