Evanjelium (Lk 12, 8-12)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Hovorím vám: Každého, kto ma vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.

Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.

Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť.“

Komentár

Dnes čítame v evanjeliu niekoľko Ježišových slov, ktoré môžu v tých, ktorí ich čítajú, vyvolať otázky: „Kto by sa rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí“.

Pánov výrok je mimoriadne hlboký a ťažko pochopiteľný. V každom prípade zdôrazňuje ústredné postavenie Ducha Svätého. Ako učí Katechizmus Katolíckej Cirkvi: „naše narodenie pre Boží život dostávame v Duchu Svätom“ (bod 694).

Prijať Ducha Svätého znamená prijať život. Odmietnuť Ducha Svätého znamená odmietnuť život. Nejde o to, že by Pán nemal pre nás odpustenie, ale odmietnuť Ducha Svätého znamená odmietnuť spásu, odmietnuť odpustenie.

A prijatím Ducha Svätého človek prijíma spásu. Ako raz povedal svätý Ján XXIII: „Každý zo svätých je majstrovským dielom milosti Ducha Svätého“ (Príhovor, 5-VI-1960).

Osvojme si radu svätého Josemaríu: „Buď často v styku s Duchom Svätým, Veľkým Neznámym, ktorý ťa má posväcovať“ (Cesta, bod 57). On je, ako nám hovorí Ježiš, ten, ktorý nás všetko naučí: „Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť“.

Paraklét nás vedie životom, aby sme sa usilovali konať čo najväčšie dobro. Lebo ako učí svätý Pavol, „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Najčastejším spôsobom, akým Duch Svätý pôsobí, sú jeho vnuknutia, ktoré počujeme v intimite srdca. Často to budú drobnosti: malé umŕtvovanie, úsmev, dobré dokončenie práce, atď. Týmto spôsobom nás vedie k plnosti kresťanského života.