Evanjelium (Lk 9, 43b-45)

Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“

Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

Komentár

Ježiša obdivujú všade, kam príde. Ľudia sa hrnú, aby Ho počúvali, aby dostali slovo povzbudenia, pohľad plný nehy; prinášajú mu chorých, aby ich uzdravil, posadnutých, aby ich oslobodil. Jeho sláva prekročila hranice Galiley a Judska.

Učeníci boli naplnení hrdosťou a dojatím, keď videli Pána. Navyše sa sami podieľali na jeho misii: všade ohlasovali Božie kráľovstvo, uzdravovali chorých.

Preto ich šokovali jeho slová, ktoré im povedal: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí“.

Je pravda, že v predchádzajúcich dňoch začal otvorene oznamovať, čo sa s ním stane v Jeruzaleme; ako Ho zavrhnú starší, veľkňazi a zákonníci, popravia Ho a na tretí deň vstane z mŕtvych (Lk 9, 22). Oni sa však zdráhajú to prijať: nerozumejú, je im to nejasné, nie sú schopní pochopiť zmysel. Až tak veľmi, že sa Ho boja spýtať.

Lukáš ukazuje, že medzi Ježišom a učeníkmi bol určitý rozdiel v tom, čo hovorí, takže Ježišovo učenie nie je úplne pochopené.

Majú na mysli obnovenie izraelského kráľovstva, aby mohli sedieť po Pánovej pravici a ľavici, keď bude vo svojej sláve; radi diskutujú o tom, kto z nich bude najväčší.

Ježiš sa začína stotožňovať s trpiacim, sužovaným a umierajúcim Božím služobníkom. Služba je skutočný spôsob, ako kraľovať.

Božia logika je vždy iná ako naša, ako to sám Boh zjavil prostredníctvom Izaiáša: „moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty“ (Iz 55, 8). Preto si nasledovanie Pána vyžaduje hlboké obrátenie, zmenu nášho spôsobu myslenia a života. Vyžaduje si otvoriť srdce a počúvať, aby sme sa nechali osvietiť a vnútorne premeniť.

Ako zdôrazňuje Benedikt XVI: „Kľúčovým bodom, v ktorom sa Boh a človek líšia, je pýcha: v Bohu nie je pýcha, pretože On je plnosť a všetko smeruje k láske a k darovaniu života; v nás ľuďoch je naopak pýcha zakorenená v našom vnútri a vyžaduje si neustálu bdelosť a očisťovanie. My, ktorí sme malí, túžime vyzerať veľkí, byť prví; zatiaľ čo Boh, ktorý je skutočne veľký, sa nebojí znížiť sa a urobiť sa posledným (Anjel Pána, 23-IX-2012).