Evanjelium (Lk 6, 1-5)

V istú sobotu išiel Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektorí farizeji povedali:

„Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?“

Ježiš im odpovedal:

„Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“

I povedal im:

„Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

Komentár

Evanjelium dnešnej svätej Omše nám podobne ako včerajšie pripomína ďalší spor niektorých farizejov s Ježišom. Tieto spory sa točili okolo základných prvkov židovskej religiozity a Ježiš chcel, aby sa jeho poslucháči očistili v chápaní. Keď Boh žiadal izraelský ľud, aby slávil sobotu, a urobil to obzvlášť slávnostným spôsobom, neuložil mu bremeno, ale udelil mu dar, pretože Boží zákon nie je vnucovanie, ale milosť, jedinečná pomoc, ktorá sa dáva tomu, kto je milovaný osobitným spôsobom. Dar je však nižší ako darca. Ak sa o dary nestaráme a neprehĺbime ich význam, sme schopní znížiť darcu tým, že ho urobíme nižším ako jeho dar.

Pre kresťanov je nedeľné prikázanie darom. Myšlienka venovať tento deň osobitným spôsobom Eucharistii ako ústrednému bodu celej našej existencie a vzdávať vďaky Bohu prostredníctvom odpočinku a slávnosti nemá za cieľ vnucovať sa, ale povzbudiť nás, aby sme uvažovali o tom, že všetko, čo existuje, je Božím darom pre nás, aby sme sa oň starali, čo môžeme robiť len vtedy, ak naň budeme hľadieť s vďačnosťou. Zároveň, keď tento svet pominie, zostane Pán, náš pravý Odpočinok, nie nedeľa, pretože nedeľa je v službe Pánovi. To je jej zmysel.

Boh povzbudzuje farizejov, aby sa neskrývali v prikázaniach, nech sú akokoľvek dôležité, ak by im to znemožňovalo žiť to základné, to prikázanie, ktoré zhŕňa celý zákon: milovať Boha z celého srdca a milovať blížneho ako seba samého. Ak človek miluje Boha celým svojím srdcom, bude s radosťou žiť prikázanie soboty alebo nedele a pochopí jeho význam. Ježiš nás oslovuje aj prostredníctvom týchto sporov a žiada nás, aby sme úprimne milovali to, čo žijeme. Nie aby sme sa navonok prispôsobovali. A úprimne milovať nie je ľahké, pretože takto milovať znamená zapojiť sa celou svojou osobou do predmetu našej lásky, teda dať sa do jeho služieb: „Neprišiel som dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28).