Evanjelium (Mt 19, 13-15)

Ježišovi priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal:

„Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“

Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

Komentár

Po tom, čo sme včera počúvali Ježišovo učenie o nerozlučiteľnosti manželstva, vidíme, ako Ježišovi predstavujú deti. Významná postupnosť: keď sa muž a žena navždy spoja v manželstve, na scéne sa objavia deti, ovocie tohto zväzku. Evanjelista neuvádza, kto tieto deti prinesie, ale zdá sa, že to naznačuje predchádzajúcou epizódou: ich rodičia. Ježišova sláva rástla: uzdravoval tých najslabších, vrátane detí. Je preto ľahké si predstaviť, že rodičia prinášajú svoje malé, ešte slabé a krehké deti k Ježišovi, aby ich požehnal, aby ich vkladaním rúk alebo len dotykom ochránil pred chorobami a pred mocou zlého.

Učeníci si však myslia, že majú moc tomu zabrániť. A Majster s tým nesúhlasí, lebo On je Cesta k Otcovi. Jednému z učeníkov povie: „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). Deti nachádzajú v Ježišovi najlepší spôsob, ako objaviť svoje Božie synovstvo. Dospelí – najmä rodičia – sú zároveň povolaní uľahčiť toto stretnutie, aby aj oni znovu objavili to isté synovstvo: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal“ (Mk 9, 37).

Je dojímavé pozerať sa na Ježiša obklopeného deťmi, ako sa s nimi hrá, usmieva sa na ne, pýta sa ich na meno, vek...; poučuje ich, aby boli dobrými deťmi svojich rodičov, dobrými bratmi a sestrami...; a hovorí im o ich Otcovi v nebi. Pozemská a nebeská scéna zároveň: táto chvíľa bola jasným prejavom toho, aké má byť nebeské kráľovstvo na zemi, a odrazom toho, aké bude toto kráľovstvo na onom svete pre tých, ktorí sa na zemi správali ako deti pred Bohom. Preto pokorne vítame upozornenie svätého Josemaríu: „Nezabúdaj, že Pán má osobitne rád deti a všetkých, čo sú ako malé deti“ (Cesta, bod 872).