Evanjelium (Mt 17, 14-20)

K Ježišovi pristúpil istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril:

„Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k tvojim učeníkom, no nemohli ho uzdraviť.“

Ježiš povedal:

„Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne.“

Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho:

„Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“

On im povedal:

„Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ,Prejdi odtiaľto ta!‘ – prejde. A nič vám nebude nemožné.“

Komentár

Scéna z dnešného evanjelia má dramatický podtón. Otec kľačí pred Ježišom a prosí ho, aby uzdravil jeho posadnutého syna. Najprv sa ho pokúsil vyliečiť prostredníctvom Ježišových nasledovníkov, ale pokus sa skončil neúspechom. Teraz sa pokúša u Majstra a oslobodenie sa uskutoční.

Ježiš hovorí svojim učeníkom, že na vyhnanie tohto démona potrebujú viac viery. Na uzdravenie sveta, na uzdravenie sŕdc musia byť kresťania mužmi a ženami viery. Existujú reťaze, ktoré sa nedajú zlomiť ľudskými silami: hlboko zakorenená nenávisť, hlboko zakorenené neresti, nedostatok nádeje, ...

Niekedy ľudia, ktorí sú nám blízki, prežívajú kritické situácie. Snažíme sa im pomôcť praktickými opatreniami, konkrétnymi láskavosťami, atď. Často však príde čas, keď si uvedomíme, že ďalej nemôžeme ísť, pretože to, čo je potrebné, je pôsobenie milosti: zvláštne svetlo alebo hlboké obrátenie. Z našej strany zostáva odovzdať hlbokú dôveru Bohu a možno sa spoločne modliť, aby to bol Pán, kto uzdraví ich rany.

Práve modlitba plná viery udržiava svet. Preto sa musíme s vytrvalosťou utiekať k Pánovi a zveriť sa do jeho rúk. Pomôcť nám môže táto modlitba odporúčaná svätým Josemaríom: „Pane, ty si ten istý ako vždy. Daj mi vieru tých ľudí, ktorí vedeli odpovedať na tvoju milosť a ktorí v tvojom mene konali veľké zázraky, skutočné divy... Viem, že ich urobíš; ale viem aj to, že chceš, aby sme ťa o ne prosili, že chceš, aby sme ťa hľadali, aby sme hlasno klopali na dvere tvojho Srdca“.