Evanjelium (Mt 13, 24-30)
Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ,Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ,To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ,Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘ On odpovedal: ,Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“
Komentár
Existencia zla je pre nás všetkých určite veľkou výzvou. V skutočnosti je to dôvod, ktorý mnohí ľudia uvádzajú, aby spochybnili Božiu existenciu, pretože nevidia možný súlad medzi jeho Dobrotou a zlými vecami, ktoré sa dejú. Rovnako sú mnohí veriaci svedkami zložitých scenárov a zjavných nespravodlivostí, zatiaľ čo Pán akoby nečinne stál bokom.
Ježiš podobenstvom o dobrej pšenici a kúkoli, ktoré sám vysvetlil (hoci táto časť sa v dnešnom evanjeliu neobjavuje), odhaľuje dôvod a zmysel tejto tragickej skutočnosti. Dáva nám tak vidieť, že Boh nie je ani cudzí, ani naivný: Pán má pred očami všetko zlo dejín, nepopiera ho, ani ho neprehliada. Jedného dňa ho bude súdiť: „Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať“ (Gal 6, 7).
Toto Ježišovo podobenstvo vlastne dôrazne potvrdzuje, že zlo existuje, že je prítomné v živote ľudí. Zároveň však vyhlasuje, že nemôže pochádzať od Boha. Je to niekto iný, kto zasial toto semeno: „Kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol“ (Mt 13, 38-39).
Prečo Boh nevytrháva kúkoľ? Ježiš to hovorí jasne: vytrhnúť ho by znamenalo vziať so sebou dobré ovocie, ktoré zasial: slobodu. Pán nezasahuje, ako sa nám zdá, čiastočne aj preto, že chce zasiahnuť prostredníctvom nás: „dobré semeno sú synovia kráľovstva“ (Mt 13, 38). Odobrať ľudstvu možnosť konať zlo by znamenalo vziať mu aj slobodu konať dobro, slobodu milovať.
S mimoriadnou jednoduchosťou, ale s veľkou hĺbkou nám Pán ukazuje, že celé ľudské dejiny, nech sú akokoľvek zložité, budú mať definitívny moment: pšenica bude oddelená od kúkoľa. O tomto okamihu však nerozhodujeme my: rozhoduje o ňom Boh, ktorý pozná čas žatvy.
Je na nás, aby sme trpezlivo pestovali všetky krásne, milé a veľké veci, ktoré nám Boh dal, a aby sme výsledky zverili do jeho rúk. On každému odplatí podľa jeho skutkov: „Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec“ (Zjv 3, 10-11).