Evanjelium (Mk 2, 13-17)

Ježiš znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu:

„Poď za mnou!“

On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom:

„Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

Ježiš to začul a povedal im:

„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Komentár

Celý zástup išiel k nemu, mnohí Ho nasledovali... Aká bola Ježišova tvár, jeho pohľad a jeho slová, aby toľko hriešnych mužov a žien bolo uchvátených jeho Najsvätejším človečenstvom? Ježiš chce aj dnes konať zázraky v toľkých srdciach a počíta s tvárou, pohľadom a slovami kresťanov. Ak chceme byť jeho spolupracovníkmi, musíme Ho napodobňovať.

Matúšovo evanjelium o povolaní nám ukazuje poklad Ježišovho srdca, niečo veľmi charakteristické pre jeho spôsob bytia. Pán nikoho nevylučoval. Majster sa nechal pozvať a dokonca sa nechal pozvať na obed do domu tých skupín ľudí, ktorí boli vylúčení z vtedajšej spoločnosti. Ježiš sa nepýta na ideológie, rasy ani na nič iné. Jednoducho sa s nehou pozrie do srdca, zaklope na dvere, a ak mu otvoria, vstúpi.

Tak vstúpil do domu Matúša, mýtnika, so všetkým, čo to znamená... Pretože byť mýtnikom znamenalo byť opovrhovaným. Mýtnik bol židovský vyberač daní, spolupracovník cudzej rímskej moci a vo všeobecnosti to bol skorumpovaný a vydieračský človek. Stýkať sa s ním bolo zo strany úradov i obyčajných ľudí odsudzované. Ježiša však nezastaví to, čo hovoria ľudia, ani nikoho hriech, pretože je Spasiteľom ľudstva. Ježiš miluje Matúša a to je to najpodstatnejšie.