Evanjelium (Mk 9, 2-10)
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi:
„Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“
Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas:
„Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.
Komentár
Dnes slávime sviatok Premenenia Pána. Dôvod, prečo bol tento sviatok stanovený na 6. augusta, je ten, že bol spojený so sviatkom Povýšenia svätého Kríža 14. septembra: medzi týmito dvoma sviatkami uplynie 40 dní. V niektorých tradíciách tvoria niečo ako druhé pôstne obdobie. Byzantská cirkev teda prežíva toto obdobie ako čas pôstu a kontemplácie kríža. Ukazuje nám, že zjavenie Božej slávy je úzko spojené s jeho umučením a smrťou na kríži.
Dnešný sviatok spája Kristovo božstvo s Kristovým krížom. Má veľký význam kvôli doktrinálnemu obsahu, ktorý učí každého z nás kresťanov. Ukazuje nám jednu z najdôležitejších myšlienok našej viery: zbožštenie človeka čisto bezplatným Božím darom.
Úzko súvisí s Eucharistiou, pretože tak ako pri Premenení sme oblečení v Krista, sme zbožštení, keď prijímame Kristovo Telo. Ježiš nás pozýva, aby sme ho prijali v Eucharistii, tak ako pozval Petra, Jakuba a Jána pri Premenení na vrchu Tábor. A chce, aby sme mu povedali ako Peter: „Rabbi, dobre je nám tu!“ Čaká na nás vo svätostánku. Je tam pre nás.
Ježiš nám chce ukázať nebo na zemi. Prostredníctvom sviatostí my kresťania prijímame milosť, ktorá nás poháňa k nebu. Vďaka čistej Božej dobrote je človek schopný Boha. Dar, privilégium pre človeka, nezaslúžená odmena, ktorú môže každý človek dosiahnuť tu na zemi.
Každý z nás môže každý deň chváliť Boha prostredníctvom svojej osobnej modlitby. Svätý Josemaría napísal: „Ježišu, vidieť ťa, hovoriť s tebou, zostať takto, kontemplovať ťa, pohltený nesmiernou krásou, a nikdy, nikdy neprestávať v tejto kontemplácii! Ó, Kriste, kto ťa mohol vidieť! Kto ťa mohol vidieť, musí byť zranený láskou k tebe!“. Musíme mu načúvať a dovoliť, aby jeho život a učenie zbožštili náš bežný život.
Tento Boží dar, táto milosť prijatá bez zásluh, je darom, ktorý nám Boh dáva, aby nás urobil šťastnými. Dôvod, prečo sa Boh stáva človekom a robí človeka schopným Boha, je ten, že chce pre nás to najlepšie, chce naše šťastie. „Ježišova cesta nás vždy vedie k šťastiu, uprostred bude kríž alebo skúšky, ale nakoniec nás vždy vedie k šťastiu. Ježiš nás neoklame. Sľúbil nám šťastie a dá nám ho, ak budeme nasledovať jeho cestu“ (Pápež František).
Na tento sviatok môžeme posilniť svoje túžby zjednotiť sa s Bohom, ako to urobili Peter, Jakub a Ján a ako to urobili všetci svätí. „Vultum tuum, Domine, requiram (Ž 26, 8): budem hľadať, Pane, tvoju tvár. Nadchýna ma zavrieť oči a myslieť na to, že príde čas, keď Boh bude chcieť, keď ťa budem môcť vidieť nie ako v zrkadle a pod tmavými obrazmi... ale z tváre do tváre (1 Kor 13, 12). Áno, moje srdce túži po Bohu, po živom Bohu: kedy prídem a uvidím Božiu tvár? (Ž 41, 3)“ (Svätý Josemaría).
Využime tento sviatok na to, aby sme Bohu poďakovali za mnohé dary, ktoré sme dostali tu na zemi. Prosme Ježiša, aby nás urobil hodnými takýchto zásluh. Nech nás urobí pripravenými „stratiť vlastný život“, dať ho, aby boli všetci ľudia spasení a aby sme sa ocitli vo večnom šťastí.